„Počul som, že Slovensko je krásna krajina. Chcem sa ísť pozrieť do Tatier či Košíc. Nedokázal som sa však dohovoriť s pokladníčkou. Je čudné, že v dnešnej dobe tieto pracovníčky nepoznajú ani základy angličtiny,“ hovorí turista.
Vyskúšali sme si to na vlastnej koži. Počas pracovného dňa sme postupne navštívili všetky otvorené predajné okienka i priehradku s informáciami. Vo všetkých sme položili otázku: „Do you speak english?“ (Hovoríte po anglicky?). Pokladníčky vo všetkých prípadoch ukázali prstami, že angličtinu ovládajú málo. Keď sme po anglicky povedali, že sa chceme opýtať, koľko stojí lístok do Tatier a Košíc, bolo na nich vidieť, že niektorým základným slovám rozumejú a snažia sa pochopiť, čo od nich žiadame. Cenu za lístok sme sa však nedozvedeli.
Železničná spoločnosť o tomto probléme vie, povinné jazykové kurzy pre svojich zamestnancov však nepripravuje. „Chceli sme zabezpečiť zlepšovanie jazykových zručností pre zamestnancov prvého kontaktu prostredníctvom projektu z fondov Európskej únie. Tento projekt nebol realizovaný pre obmedzené finančné možnosti našej spoločnosti,“ tvrdí hovorkyňa štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko Zuzana Červená.
Podľa nej tak spoločnosť poskytla zamestnancom možnosť zúčastniť sa na skupinovej jazykovej príprave v jazykovej škole v rámci svojho voľného času. „Po predložení dokladu o absolvovaní výučby a uhradení nákladov v príslušnom roku sa zamestnancovi uhradí stanovená časť nákladov za túto jazykovú prípravu,“ dodáva Červená.
Naopak, podľa hovorkyne sprivatizovaných Slovak Lines Evy Vozárovej na autobusovej stanici na Mlynských nivách nebudú mať turisti žiadny problém s komunikáciou. Prevádzkovateľ totiž vyberá iba také pracovníčky, ktoré ovládajú komunikáciu v angličtine, nemčine či francúzštine. „Aktívne cudzím jazykom hovoria asi dve tretiny pracovníčok v pokladniciach, ostatné sa anglicky dohovoria. Dve pracovníčky z pokladníc hovoria aj po francúzsky, štyri po nemecky, jedna po poľsky, jedna po rusky a dve aj po maďarsky,“ spresňuje Vozárová.