Ekonómovia aj niektorí predstavitelia stredomorského ostrova už niekoľko mesiacov varujú, že Cyprus sa môže stať ďalšou krajinou eurozóny, ktorá bude potrebovať finančnú pomoc kvôli problémom bánk a škodám po minuloročnom výbuchu v jej hlavnej elektrárni.
Cyperské banky boli silne napojené na Grécko a druhej najväčšej banke v krajine Cyprus Popular hrozí znárodnenie, ak do polovice roka nenájde nového investora.
Ostrov už viac ako rok nemá prístup na medzinárodné finančné trhy, a má tak obmedzené zdroje financovania. Cyprus Popular bude potrebovať na rekapitalizáciu 1,8 miliardy eur, čo je takmer desať percent hrubého domáceho produktu krajiny. Tento účet by zrejme ďalej narástol, ak by Grécko opustilo eurozónu.
Na otázku, či samotná záchrana bánk by mohla donútiť tretiu najmenšiu ekonomiku eurozóny hľadať pomoc, prezident vyhlásil, že nepovažuje za jasné, či krajina bude musieť začať rokovať o vstupe do podporného mechanizmu.
„Nechcem to ale absolútne vylúčiť,“ dodal.
Podľa prezidenta krajina požiadala technokrata o vytvorenie krízového plánu pre prípad, že by Grécko opustilo eurozónu, aj keď dúfa, že sa tak nikdy nestane.
Podľa vládnych úradníkov by krajine mohli pomôcť bilaterálne úvery. Vlani Cyprus získal úver 2,5 miliardy od Ruska. Prípadná pomoc od partnerov z EÚ by sa mala zamerať len na bankový systém, napísala agentúra Reuters.