Neoľutovali dánski investori kúpu kalnianskeho družstva, za ktoré mali zaplatiť okolo desať miliónov eur?
Nie, určite to bola správna voľba. Družstvo fungovalo veľmi dobre, malo veľmi kvalitný manažment. Napokon ekonomika podniku bola dlhodobo v plusových číslach. Mohli sme plynulo pokračovať ďalej. Staviame na dobrých základoch.
Pri vstupe na družstvo svieti pútač PD Kalná a nad ním meno nového vlastníka Donau farm. Aký ste podnik?
Boli by sme veľmi radi, keby nás všetci chápali ako slovenskú firmu. Do družstva vstúpili s kapitálom dánski investori, ale všetky peniaze, ktoré PD Kalná zarobí, zostávajú na Slovensku. Dôverujeme tunajším ľuďom. Ponechali sme si kľúčových manažérov – agronómov, mechanizátorov, vedúceho skladového hospodárstva, ktorí organizujú všetku prácu pre miestnych ľudí.
V Kalnej vždy chovali dobytok aj ošípané. Prečo ste sa krátko po prevzatí družstva rozhodli zrušiť živočíšnu výrobu?
Za týmto rozhodnutím boli jednoduché dôvody: výroba mlieka aj mäsa bola stratová. Technológie na farmách zastarali, ani budovy už neboli v najlepšom stave. Ak raz budeme chcieť podnikať v živočíšnej výrobe, začneme s novými technológiami, aby výroba bola konkurencieschopná. Fakt, že sme pred časom zrušili chov dobytka, vôbec neznamená, že ho v budúcnosti neobnovíme.
Tým, že ste sa sústredili len na pestovanie obilnín, repky a kukurice, vystačíte s minimálnym počtom pracovníkov. Koľko ľudí dnes zamestnávate?
Teraz je nás okolo 60.
A koľko ľudí zamestnávalo družstvo, keď ste ho kúpili?
Okolo 220.
To je naozaj výrazný pokles počtu pracovníkov.
Nebol to pre nás vôbec jednoduchý krok. Usilovali sme sa neprepustiť naraz veľa ľudí, uvoľňovali sme ich postupne. Väčšina z prepustených pracovala v zrušenej živočíšnej výrobe. Mnohí z nich boli už vo vyššom veku a rozhodli sa, že pôjdu do dôchodku. Hovoril som s bývalým predsedom družstva pánom Jurajom Varsányim a viem, že podobné rozhodnutie by skôr či neskôr bolo čakalo niekdajšie vedenie družstva aj bez vstupu dánskych investorov.
Susedia vás bedlivo pozorujú a všímajú si, že po kúpe družstva ste ho začali rýchlo modernizovať. Do čoho ste investovali?
Najprv do technológií, potom prídu na rad budovy. Nakúpili sme silnejšie traktory, kombajny a nákladné autá, plus rozmetadlá na priemyselné hnojivá a postrekovače. Hneď po nich sa pustíme do modernizácie skladov a pozberových liniek.
Koľko ste doteraz preinvestovali?
Hm. Rýchle to zrátam. Zhruba 2,5 milióna eur.
To je naozaj pekná suma.
Áno. PD Kalná bolo výborne vybavené. Neurobili sme technologickú revolúciu, ale tým, že sme kúpili postrekovače s rozpätím ramien takmer 40 metrov, vykonávame ochranu rastlín ešte rýchlejšie a efektívnejšie. No nič by sme nedokázali bez ľudí z Kalnej a okolitých obcí. Som na nich čoraz viac hrdý.
Je to poklona, alebo ste ich už stihli spoznať?
Nesledujem iba ekonomiku, čísla, ale som často na poli i na dvore. Zapamätať si šesťdesiat ľudí nie je až také zložité. Naša riadiaca štruktúra nestojí na vysokej pyramíde, ale je, obrazne povedané, plochá. Preto je od riaditeľa blízko k agronómovi, mechanizátorovi aj traktoristovi.
Čím vás v poslednom čase milo prekvapili vaši spolupracovníci?
Snažíme sa, aby sa ľudia starali o zverené veci. Šofér, ktorý jazdil predtým na starej 20–ročnej liazke, dostal novú klimatizovanú scaniu a na tvári mu vidno, ako veľmi si auto váži. Alebo iný, jazdí s novým traktorom, vymenil sériový kľúč od kabíny za špeciálny. Berie traktor ako svoj. To sa mi páči. Do Šamorína sme zasa kúpili superkombajn s komplikovaným manuálom. V pondelok prišli zo servisu, ale náš kombajnista mal cez víkend naštudované používanie stroja. Takmer ho nemali čo učiť. Vážim si takýto prístup.
Pred družstvom máte vystavenú staršiu sejačku. Za socializmu na družstvách vystavovali staré zetory, s ktorými kolektivizovali dedinu. Čo symbolizuje váš exponát?
(Úsmev na tvári.) Ach, nie je to žiadny sentiment, ale obchodný odkaz okoloidúcim. Sejačka vraví: som na predaj. Všetky staré stroje, ktoré nepotrebujeme, sa usilujeme predať. Keď ich vystavíme pred družstvo oproti hlavnej ceste, každý potenciálny záujemca si ich všimne. Do uzavretého dvora nik nedovidí.
Nezapriete v sebe šikovného obchodníka.
Bolo dosť ťažké presvedčiť mechanizátorov, aby predali staré stroje a traktory, lebo im prirástli k srdcu. Mali sme peknú zostavu starých mašín, ale teraz sa usilujeme zmodernizovať náš strojový park.
Kebyže pochádzate z farmárskej rodiny, možno by vás občas chytila nostalgia pri pohľade na starú techniku a roky, ktoré ste s ňou strávili.
Starí rodičia sa venovali poľnohospodárstvu, ale otec s mamou už úplne niečomu inému. Často som chodieval k starým rodičom. Stál som na úvrati a fascinovane pozoroval, ako pracujú veľké stroje. Uvedomujem si, že bez starých strojov by nebolo dneška, ale budúcnosť patrí modernej technike.
Ako ste sa dostali na Slovensko?
V Dánsku som pracoval na riaditeľskej pozícii vo viacerých firmách a zbieral tak cenné skúsenosti. Naposledy som mal na starosti poľnohospodársku výrobu na dovedna dvetisíc hektároch. Jeden z dánskych investorov do PD Kalná je môj dávny, už dvadsaťročný priateľ. Tento blízky človek ma presvedčil, aby som prišiel pracovať na Slovensko.
Bolo ťažké zvládnuť riadenie skupiny Donau farm, ktorá na Slovensku gazduje už na 14–tisícoch hektároch pôdy?
Nie je to až také zložité, pokiaľ neľutujete čas venovaný riadeniu firmy a vybudujete si okolo seba tím dobrých ľudí. Ja ho mám.
Čo prilákalo Dánov na Slovensku? Kvalitná pôda? Oveľa väčšia výmera slovenských fariem, ako je dánsky štandard?
Bolo to viac vecí. Výborná stredoeurópska poloha Slovenska. Lietadlom je to sem z Kodane dve hodinky. Patríte do Európskej únie, platí sa eurom a krajina má celkom dobrú infraštruktúru. Nepopriem, že nás fascinovala veľkosť slovenských fariem. V Dánsku má priemerná farma rozlohu 150 až 200 hektárov. Na európske pomery to nie je málo, ale na Slovensku podniky hospodária na tisíc aj viac tisíc hektároch pôdy, čo ponúka veľké možnosti. Máme aj veľa dánskych kolegov, ktorí podnikajú v Rumunsku.
Keď si porovnáte tieto dve krajiny, kde sa lepšie podniká a žije?
To sa nedá porovnať. Kým my na Slovensku sa smejeme, oni v Rumunsku si trhajú vlasy. Ale vážne, poznám dánskych kolegov, ktorí uvažujú, že sa poberú do Rumunska zo Slovenska budovať farmy živočíšnej výroby.
Na Slovensku sa hovorí, že rozvoj poľnohospodárstva v Dánsku narazil na ekologické stropy. Odchádzate z vlasti preto, že chováte priveľa zvierat a máte pre ne málo pôdy?
Je to trochu zložitejšie. Dnes migruje celá Európa. Bolo obdobie, keď do Dánska prichádzali holandskí farmári a rozvíjali u nás mliečny biznis. Rozvoj poľnohospodárstva v Dánsku je veľmi ťažký. Pred finančnou krízou bola cena pôdy v Dánsku veľmi vysoká – v porovnaní so Slovenskom bola pôda možno desať, pätnásť ráz drahšia. Bez pôdy sa nedá hospodáriť. Idete teda za ňou. Okrem toho podnikanie na pôde čoraz viac zväzujú byrokratické predpisy.
Tých je neúrekom aj na Slovensku.
No, pravdupovediac, dánska byrokracia je porovnateľná so Slovenskom, odlišná je štruktúra fariem. Kým v Dánsku farmár zamestnáva zväčša dvoch, troch zamestnancov, na Slovensku je zamestnaných viac ľudí v administratíve, ale zasa je tu aj oveľa väčšia výmera podnikov.
Prekáža vám byrokratický aparát v našich podnikoch?
Nie je to nevyhnutné. V Dánsku vlastník farmy jazdí na traktore, kŕmi a dojí kravy, večer si sadne nad papiere a robí s manželkou celú agendu. Hora papierov, ktoré musia farmári vyplniť, rastie. Možno aj preto sa niektorí vzdávajú hospodárenia.
A papierovanie u nás?
Takisto ako v Dánsku aj na Slovensku si vedieme presnú evidenciu, kto čo urobil, porovnávame výnosy s výdavkami. Nie je v tom rozdiel.
Zabývali ste sa už na Slovensku?
Cítim sa veľmi dobre. Vyhovuje mi klíma, je perfektná, páči sa mi príroda i ľudia. Sú to len detaily, ktorými sa odlišuje život v Dánsku od Slovenska. Rešpektujeme slovenské prostredie. Nikto z Dánov žijúcich na Slovensku nemá na aute nalepenú dánsku nálepku, pred našimi domami nevejú dánske vlajky.
Raz som bol u priateľa dánskeho novinára na oslave narodenín. Na dvore vztýčil dánsku vlajku. Prekvapilo ma to, ale nemám nič proti takémuto prejavu patriotizmu.
Aj my pozorne vnímame, ako sa žije na Slovensku. Ctíme si vaše zvyklosti. Chcem, aby ľudia PD Kalná brali ako slovenskú firmu. Nechcem, aby ju vnímali ako dánsku. Prišli sme sem preto, lebo chceme jednoducho podnikať. Usilujeme sa dať ľuďom dobré pracovné podmienky. Biznis robíme poctivo, aby sme mali dobré výsledky. Nechceme, aby nás brali ako dánsku firmu.
Aké máte vzťahy s okolitými farmármi, predsedami družstiev? Považujú vás totiž za silnú konkurenciu. Všimli ste si to?
Pravdupovediac, vzájomná komunikácia je zrejme najslabší bod nášho pôsobenia na Slovensku. Určite by sme chceli, aby bola lepšia, spoločenský a sociálny život by bol potom plnší. Nechcem, aby nás brali ako nejakú konkurenciu zvonka.
Počuli ste už niekedy o tom, že kupovanie fariem je novou formou expanzie? Dokonca padajú aj také slová ako neokolonializmus?
Samozrejme, že sme zachytili aj takýto názor na okraj nášho podnikania na Slovensku, ale ubezpečujeme vás, že nemáme najmenšie problémy so slovenskými podnikmi, s ktorými nejakým spôsobom spolupracujeme či obchodujeme. Naopak, tá spolupráca je veľmi dobrá. Všetko je o diskusii, sme ochotní vymeniť si názory a diskutovať s každým, s kým spolupracujeme. V tomto smere nemáme nijaké problémy. Ak sa s niekým dohodneme, dohoda pre nás platí. Pre nás je najdôležitejšie: ak dám slovo, tak ho aj dodržím.
Často počuť, že Dánom sa na Slovensku podniká ľahko, pretože využívajú rôzne injekcie, ktoré vám poskytuje materská krajina. Ako to je?
Nie, určite nie. Z Dánska nič nedostávame, žiadnu mimoriadnu ani nijakú inú výpomoc. Podnikáme za presne rovnakých podmienok ako slovenskí poľnohospodári. Využívame európske projekty, a tých 40 percent, čo uhrádzajú verejné zdroje, sme sa rozhodli zaplatiť naspäť, takže žiadna podpora na technológie. Nemáme žiadne lepšie podmienky ako hociktorí iní slovenskí poľnohospodári.
Myslíte si, že vám uveria?
Naozaj nedostávame nijaké peniaze od dánskeho štátu. Nechápem, kde sa táto legenda, ktorá koluje medzi slovenskými poľnohospodármi, mohla vziať. To je posledné miesto odkiaľ by tie peniaze mohli prísť. Dánski investori, ktorí kúpili PD Kalná, museli založiť svoj majetok banke, aby od nej dostali peniaze na túto transakciu.
Vaši priatelia založili v Dánsku svoje farmy?
Nemôžeme rozprávať za investorov, čo presne založili ako zábezpeku, ale jednoducho zobrali na seba nevyhnutné riziko, aby získali voľné prostriedky a mohli investovať a podnikať na Slovensku.
Sú na Slovensku veľké možnosti rastu?
Je tu veľký priestor na rozvoj, celkom iste aj pre živočíšnu výrobu. Zachytil som informácie, že aj vláda ju chce podporiť.
Keby začali prúdiť väčšie dotácie do živočíšnej výroby, rozbehli by ste ju v Kalnej?
Keby sme mali začať so živočíšnou výrobou, určite by to nezáviselo len od nejakej podpory, ale od vybudovania naozaj, ale naozaj dobre fungujúceho podniku.
Zdá sa, že takú firmu sa vám darí budovať. Za rok 2010 ste podľa hodnotenia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva skončili medzi sto najlepšími podnikmi na druhom mieste. Gratulujem.
Ďakujem. Veľmi nás to teší. Bolo by pekné získať raz prvé.
Čo nebolo, môže byť.
Na to, že v Kalnej hospodárime tretí rok, sme spokojní. Rok 2009, keď sme začínali, nás privítal suchom. Po kúpe družstva v apríli dva mesiace nespadla ani kvapka. Rok 2010 vyšiel už o čosi lepšie a rok 2011 vyzerá zatiaľ dobre. Už pripravujeme plány na rok 2012, aby sme úrodu dobre založili a zhodnotili.
Za tri roky už možno spoznať krajinu, to, čo je nad hladinou i to, čo je ukryté pod ňou. Čo sa vám na Slovensku páči a čo nie?
Hm. Akoby boli ľudia rozdelení do dvoch skupín. Prevažujú priateľskí, zhovorčiví ľudia s otvoreným srdcom aj mysľou. Ale nájde sa malá skupina chytrákov, ktorí sú múdrejší, ako by bolo treba. Pokúšajú sa o rôzne úskoky, chceli by strkať peniaze do vrecka, aby získali výhody. To sa mi nepáči.
Možno sa s takýmto niečím stretnúť aj v Dánsku?
Nie je to celkom zvyčajné. Najmä ľudia, ktorí podplácajú. Donau farm je veľká a otvorená spoločnosť, chodí sem plno kontrol. Nemáme s nimi nijaký problém, ak je nejaká chyba, tak treba urobiť nápravu, ale nemám rád ľudí, ktorí zavrú oči, keď sa dajú peniaze a je to tým vybavené. To nie je cesta, ktorou by sme chceli ísť.
Hovorí vám niečo slovo vybaviť?
V Dánsku ho nepoznáme. Všetko musí byť jednoducho čisté, prehľadné.
Zlepšuje sa situácia?
Myslím, že áno. Spolupracujeme a obchodujeme len so serióznymi partnermi. Potom sa mi aj lepšie spí. Mám dve základné pravidlá: žiadny alkohol v práci a nijaká krádež. Za ňu by bolo okamžité prepustenie.
Boli s tým v Kalnej problémy?
Nie.
A čo víno? Nepodľahli ste jeho zvodom? Veď v družstve máte 50 hektárov vinohradov aj útulnú pivnicu. Chodievate do nej?
Vinicu sme prenajali, ale vinársky domček s pivnicou využívame na rôzne posedenia. Najbližšie na dožinky alebo vianočné stretnutia. Naši dánski investori sem radi chodia.
Aké víno rád pijete?
Biele, tunajšiu leánku, ale príležitostí na pitie vína zasa nie je veľa.
Ako oddychujete? Nehráte golf?
Nie, na golf nemám čas. Skôr zájdem s priateľmi či manželkou na dobrú večeru a pohár slovenského vína. A rád spoznávam Slovensko.
Michael Bager Houmann (40)
Je dánsky manažér, ktorý riadi v spoločnosti Donau farm päť poľnohospodárskych podnikov s celkovou výmerou 14–tisíc hektárov. Vyštudoval poľnohospodársku univerzitu v Lundbaku a má nadstavbu z makroekonomiky. Na Slovensku pracuje tri roky.