Ak sa viac zdania ľudia s vyššími príjmami, štát na tom krátkodobo zarobí, ale bohatší sa časom môžu presťahovať. Pri väčšom zdanení alkoholu, cigariet, ale aj bežného tovaru bude viac prekvitať čierny obchod a nákupy v pohraničí.
Analytik Inštitútu hospodárskej politiky Radko Kuruc však varuje, že bez zvýšenia výberu dane by Slovensko nemohlo splniť prísne rozpočtové kritériá Európskej únie. Očakáva sa, že deficit verejných financií skreše štát do roku 2013 na tri percentá výkonu ekonomiky. „Bez zvýšenia výberu daní nie je možné udržať kvalitu a kvantitu služieb poskytovaných štátom a vymaniť sa z dlhov, ktoré predchádzajúce vlády naakumulovali,“ hovorí Kuruc.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovan Ďurana sa však domnieva, že v momentálnej situácii je najvhodnejšie nezvyšovať daňové zaťaženie vôbec, pretože zdaňovanie bohatých či spotrebné dane majú negatívny dosah na ekonomický rast a aktivitu ľudí.
| Koľko vyberú vybrané krajiny na daniach z príjmov a ziskov (v % HDP v r. 2010) | |
| Slovensko | 5,1 |
| Grécko | 6,9 |
| Česko | 7,0 |
| Maďarsko | 8,0 |
| Francúzsko | 9,4 |
| Nemecko | 10,4 |
| Rakúsko | 11,9 |
| Belgicko | 15,0 |
| Dánsko | 29,6 |
| Priemer OECD | **11,4*** |
| * ÚDAJ Z ROKU 2009 | |
Zdroj: OECD
Politici pred voľbami zúžili debatu o ekonomických problémoch na osud rovnej 19–percentnej dane z príjmu. Štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška (SDKÚ) tvrdí, že vďaka jej zavedeniu začali dane platiť aj mnohí daňovníci, ktorí sa dovtedy plateniu vyhýbali. Smerom navrhované zvýšenie daňového zaťaženia firiem podľa neho ohrozí pracovné miesta na Slovensku.
„Rovná daň nie je hlavný dôvod prílevu priamych zahraničných investícií. Investori pri výbere krajiny berú do úvahy najmä cenu práce, množstvo a kvalitu pracovnej sily, investičné stimuly či stabilitu podnikateľského prostredia,“ tvrdí poslanec Peter Kažimír (Smer).
Napriek vysokým odvodom a nepriamym daniam má Slovensko vďaka nízkej dani z príjmu piate najnižšie daňové zaťaženie v Európskej únii, pričom daňové príjmy tvoria 28 percent hrubého domáceho produktu. Rovnú daň má v EÚ len Slovensko a Česko.
| Daňové zaťaženie krajín | ||
| krajiny | daňové zaťaženie | |
| **príjmu*** | **tovarov (DPH)**** | |
| Slovensko | rovná daň 19 % | 10 %, 20 % |
| Česko | rovná daň 15 % | 14 % a 20 % |
| Maďarsko | progresívna daň 17 – 32 % | 5 %, 18 %, 27 % |
| Poľsko progresívna daň | 18 – 32 % | 5 %, 8 %, 23 % |
| Grécko progresívna daň | 18 – 45 % | 6,5 %, 13 %, 23 % |
| Francúzsko progresívna daň | 5,5 – 40 % | 2,1 %, 5,5 %, 7 %, 21,2 % |
| Nemecko progresívna daň | 14 – 45 % | 7 %, 19 % |
| Rakúsko progresívna daň | 15 – 45 % | 10 % a 20 % |
| Belgicko progresívna daň | 25 – 50 % | 6 %, 12 %, 21 % |
| Dánsko progresívna daň | 3,67 – 18,67 % | 25% |
| * ÚDAJE Z ROKU 2010 | ||
**ÚDAJE Z ROKU 2012 .[bc4 tar fs10]{valign:top} |||
Zdroj: OECD
Navrhované ľavicové riešenie zvyšovania daňových príjmov progresívnou daňou, teda zvýšenie dane na 25 percent pre ľudí, ktorí zarábajú viac ako 33–tisíc eur, bude podľa Ďuranu zamerané na tú skupinu, ktorá si daňové príjmy bude vedieť upraviť. Prípadné 22–percentné navýšenie dane pre firmy s veľkými zárobkami by mohlo ohroziť ich zotrvanie v krajine.
„Môže to niektoré firmy donútiť k presunu výroby, alebo iné firmy odradiť od investícií na Slovensku. Pri 14–percentnej nezamestnanosti si to nemôžeme dovoliť,“ myslí si Ďurana. Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc tvrdí, že ak niektorá z veľkých firiem pohrozí presunom časti výroby zo Slovenska pre vyššie dane, štát bude pre ňu hľadať rôzne formy výnimiek či dotácií, a výsledok bude nulový.
Progresívna daň funguje vo vyspelých krajinách už viac ako sto rokov. Napríklad vo Veľkej Británii v roku 2010 vláda zvýšila najvyššiu sadzbu dane na 50 percent, čo by sa podľa odhadov malo týkať 300–tisíc najlepšie zarábajúcich daňovníkov z 29 miliónov Britov, ktorí platia dane. Rovnako platia aj Rakúšania. Ešte vyššie zdanenie práce majú v Holandsku, Dánsku či vo Švédsku.
„Každý systém nie je len vecou sadzby dane, ale i daňových úľav a výnimiek. Preto je možné, že v štáte, kde existuje progresívne zdanenie, zaplatí poplatník menej ako v inom štáte, kde je zavedená rovná daň,“ hovorí Pošvanc.
Zvýšenie spotrebnej dane na alkohol či cigarety, ktoré navrhuje pravica, však môže oslabiť kúpyschopnosť, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na nižších príjmoch štátnej kasy. „Mierny nárast nákupnej turistiky môže v prípade výraznejšieho nárastu spotrebných daní nastať, týka sa to ale spotrebiteľov, ktorí sú mimoriadne citliví na zmenu ceny. Navyše sa to týka len pohraničných území,“ tvrdí Kuruc.
Jedným dychom však dodáva, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou spotrebnou daňou. „Najlepšie by bolo, ak by spotrebné dane postihovali spotrebiteľov tým vyššou sadzbou, čím by bola vyššia spotreba. Je však nemožné docieliť ideálny stav, aby každý konzument bol zdanený hraničnou sadzbou dane. Práve preto tí, čo konzumujú alkoholické nápoje striedmo, doplácajú na tých, ktorí požívajú tieto nápoje nadpriemerne,“ dodáva.
Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa je zvyšovanie nepriamych daní najschodnejšia cesta. „Jednak spotreba je omnoho lepšie kontrolovateľná, nemožno ju vyviezť z krajiny ako príjmy, čo teda zvyšuje jej efektivitu výberu,“ tvrdí.
Analytici stále vidia najväčšie rezervy Slovenska v nefunkčnej štátnej správe, v ktorej je potrebné urobiť komplexný audit. Plánované škrty však odmietajú viaceré ministerstvá s tým, že majú napätý rozpočet, pri ktorom by úspory znamenali obmedzenie ich činnosti.
„Sú ešte obrovské rezervy pre úspory vo verejnej správe. Názory, že neexistuje priestor pre výdavkové škrty pri budúcej fiškálnej konsolidácii, sú zavadzajúce,“ myslí si hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký. Na plánovaný audit štátnej správy chce súčasné vedenie rezortu financií vynaložiť menšie finančné prostriedky, ako sa pôvodne plánovalo. „Výsledkom musí byť zrušenie aj viac ako stovky organizácií a výrazné naštartovanie štrukturálnych zmien,“ tvrdí František Palko z Inštitútu hospodárskej politiky.