Teraz sa bankám vlastný kapitál cez zisky vráti za približne sedem rokov, aj keď ministerstvo financií hovorí, že niektorým finančným domom už za päť rokov. „V budúcom roku, pri zavedení ďalších daní, by rentabilita finančných domov mala klesnúť o viac ako tri percentá,“ povedal Sven Subotič, investičný špecialista Best Buy Investments.
Návratnosť kapitálu by sa tak predĺžila asi na deväť rokov, čo je však stále lepší biznis ako v energetike, vodárenstve či poisťovníctve, ktoré vláda ide dodatočnými daňami zaťažiť tiež.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosahovala v roku 2011 priemerná návratnosť kapitálu za bankový sektor 14,19 percenta. Čistý zisk slovenského bankového sektora v minulom roku predstavoval vyše 600 miliónov eur. V tomto roku má ich zisk klesnúť pre dane zhruba o 100 miliónov eur. Ukazovateľ návratnosti kapitálu je dôležitý hlavne preto, že investorom hovorí, či spoločnosť dokáže z vloženého kapitálu generovať zisky. Vyjadruje takisto podiel čistého zisku voči majetku akcionárov.
Priemerná rentabilita v odvetví telekomunikácií sa pohybuje na úrovni 15,2 percenta, čo znamená, že ročné zisky firiem pokryjú výšku vlastného kapitálu za 6,5 roka. „U energetických spoločností sa pohybujeme okolo desiatich rokov návratnosti vlastného kapitálu,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. Ide však o spoločnosti pôsobiace v silne regulovanom prostredí, ktorých hospodárske úspechy sú výrazne ovplyvňované aktuálnou vládnou politikou.
Tak je to aj v prípade Slovenského plynárenského priemyslu či Slovenských elektrární. „Je ale treba podotknúť, že spoločnosti vykonávajú aj iné činnosti mimo sieťových odvetví, alebo vykonávajú činnosti v sieťových odvetviach, ktoré úrad nemá kompetenciu regulovať. Výnosy alebo ziskovosť za tieto činnosti nevieme, a môžu značne ovplyvňovať nami vykazované hodnoty,“ tvrdí šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík (nominant Smeru).
Poisťovne dosahujú rentabilitu na úrovni 7,6 percenta. Pri automobilkách je rentabilita asi 12,8 percenta, čo znamená návratnosť kapitálu do desiatich rokov. Ministerstvo financií vysokou rentabilitou kapitálu pri bankách zdôvodňuje vyššie dane. Ekonóm to spochybňuje. „Neexistuje nejaká "správna“ doba návratnosti kapitálu, podľa ktorej by sa mala nastavovať daňová politika," povedal analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský. Prokop podotýka, že vysoká rentabilita vlastného kapitálu ešte nemusí znamenať skoršiu návratnosť investícií. „Akciové spoločnosti sa môžu na burzách obchodovať za omnoho vyššiu hodnotu, než aká je výška vlastného kapitálu. Až na základe toho sa dá dopočítať doba návratnosti. Ale návratnosť na úrovni 10 rokov považujem za prijateľne dlhú,“ konštatuje Prokop.
Podľa Marcela Lazniu zo Slovenskej bankovej asociácie má priemerná návratnosť vlastného kapitálu slovenských bánk rovnakú úroveň ako v Poľsku či susednom Česku. „Pri tomto predpoklade sa očakáva, že celý zisk sa odvedie ako dividendapre akcionárov. Skutočnosť je však taká, že len za posledné štyri roky viac ako polovica zisku ostala v bankách na Slovensku, a priamo posilnila kapitál sektora. Len vďaka nerozdelenému zisku dnes máme jeden z najstabilnejších bankových sektorov v Európe,“ hovorí Laznia.
Na porovnanie v Nemecku je však podľa analýzy spoločnosti McKinseýs návratnosť vlastného kapitálu bánk na úrovni 6,6 percenta a po zavedení nových daní klesne na úroveň 3,5 percenta. Návratnosť kapitálu tak dosiahne až 29 rokov. „Pri porovnávaní s inými krajinami netreba zabúdať, že súkromný bankový sektor v týchto krajinách bolo potrebné podporiť a zachraňovať na rozdiel od Slovenka, čo sa negatívne prejavilo na jeho ziskovosti a návratnosti kapitálu,“ povedal Laznia.
Podľa Karola Piovarcsyho, riaditeľa Saxo Bank pre strednú Európu, je zvyšovanie bankových poplatkov v budúcom roku pravdepodobné. „V prípade prílišnej daňovej záťaže môžu slovenské banky stratiť súčasnú konkurencieschopnosť, a teda môžu prísť najmä o toky korporátnych transferov. Preto je takáto daň dlhodobo neudržateľná, ibaže by k nej pristúpili aj ostatne štáty,“ dodáva Piovarcsy.