Po novom by sa prideľovaná dávka mala rozdeliť na dve úrovne. Na prvú, tzv. solidárnu, by mal nárok každý občan, ktorý sa v hmotnej núdzi ocitol. Ministerstvo chce pritom dôkladne vypočítať „absolútne minimum“, ktoré mu umožní prežiť. „Druhá časť dávky však bude zásluhová, v plnej miere viazaná účasťou na aktivačných či verejnoprospešných prácach,“ doplnila.
Aktivačný príspevok k základnej dávke v hmotnej núdzi sa síce vypláca aj dnes, ministerstvo však chce poberateľov viac motivovať k aktivite.
Vyplácanie sociálnych dávok sa dnes odvíja od životného minima. To je pre dospelého 185,38 eura, pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu 129,31 eura, pre dieťa 84,61 eura. Pri rozhodovaní o nároku sa skúma príjem rodiny. Ak je pod hranicou životného minima, priznáva sa dávka od 60,50 eura pre jednotlivca až po 212,30 eura pre dvojicu s viac ako štyrmi deťmi. K nej môžu ešte dostať aj príspevky do niekoľkých desiatok eur – na bývanie, zdravotnú starostlivosť, tehotenský atď.
Celkové sumy dávok sú však už teraz nízke a sotva pokrývajú základné práva – na jedno teplé jedlo denne, ošatenie a prístrešok. Podľa sociologičky SAV Moniky Čambálikovej bude preto pre niektoré sociálne skupiny zložité vyžiť z dávok ešte nižších. „Pridaním ďalších obmedzení sa len zväčší stigmatizácia poberateľov dávok v spoločnosti. Budú sa správať neracionálne, snažiť sa obchádzať zákony,“ varuje Čambáliková. Podľa nej je zneužívanie dávok spomínané Nicholsonovou skôr výnimkou, žiadny „luxus“ sa z nich vyťažiť nedá.
V snahe zapojiť ľudí do aktivačných prác už rezort ministra Jozefa Mihála presadil v zákone o službách zamestnanosti nový príspevok obciam, vyšším územným celkom aj organizáciám na zamestnávanie uchádzačov o prácu pri odstraňovaní následkov povodní. Obec musí zaplatiť len päť percent ceny práce, zvyšok uhradí štát a eurofondy. Prvé žiadosti oň už zaznamenali úrady práce v Košiciach, Humennom, Revúcej, Dunajskej Strede či Prievidzi.
„U nás v Handlovej sme vytypovali stovku občanov, najmä z radov dlhodobo nezamestnaných, ktorí by sa hodili na také práce. Na odstraňovaní povodňových náplav sa ich už 30 podieľa, ďalších 50 prejavilo záujem,“ uvádza hovorkyňa handlovského mestského úradu Jana Paulínyová. Podľa nej sú s aktivitou doteraz výborné skúsenosti, hoci obnoviť pracovné návyky u tých, ktorí ich stratili, vôbec nie je ľahké.
Život z dávok v hmotnej núdzi a dlhodobá nezamestnanosť sú dva faktory, ktoré sa významne dotýkajú rómskej menšiny. V súvislosti s ňou Nicholsonová ohlásila aj prípravu ďalšej právnej normy – zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Mal by upraviť komunitnú a terénnu prácu v rómskych osadách, zamerať sa na vzdelávanie detí a podporu sociálneho bývania. Takisto by mal zaviesť elektronické e-pay karty s limitovaným výberom, ktoré by zabránili úžere a prinútili sociálne slabých občanov riadne hospodáriť.
„Neviem zatiaľ posúdiť, či budú e-pay karty prínosom. Mám o nich príliš málo informácií,“ hovorí starosta Šarišských Michalian Jozef Brendza. Aj zabezpečovanie aktivačných prác mimo oblastí postihnutých povodňami vidí skepticky. „Štát to opäť hodí na samosprávy a peniaze im nedá. Ak mám v obci 200 nezamestnaných, ktorým sa dávky budú zásluhovo viazať, všetci naraz prídu, že chcú robiť. Kde a za čo im nájdem prácu?“ uvažuje Brendza.
Otázky kladie aj Čambáliková. „Bude mať e-pay karta denný limit? To je však zhruba len 1,5 eura. A bude sa viazať len na miestny obchod? Ten však určite nie je najlacnejší.“ Zavedenie karty bez analýzy dosahov, bez dialógu, len „od zeleného stola“, môže byť podľa nej kontraproduktívne. E-pay karty považuje sociologička za zásah do práv a dôstojnosti človeka a odporúča prideľovať ich naozaj len v prípadoch, ktoré preukázateľne nemožno riešiť inak.
Materské bude v stredu Mihál riešiť s Radičovou
Otázka zvyšovania materskej dávky a predlžovania obdobia jej vyplácania zostáva otvorená. Legislatívne plány ministerstva práce zatiaľ so zmenou v tejto oblasti vôbec nerátajú. „V stredu sa stretnem s premiérkou, o probléme budeme rokovať,“ uviedol v utorok bez ďalších podrobností šéf rezortu Jozef Mihál.
Zvýšením materského až na sto percent čistej mzdy poberateľky a predĺžením jeho vyplácania na jeden rok sľúbila nedávno premiérka Iveta Radičová nahradiť očakávané zníženie rodičovského príspevku mamičkám s nárokom na jeho súčasnú vyššiu sumu. Návrh by však zaťažil rozpočet zadlženej Sociálnej poisťovne o ďalšie milióny eur.
Na dnešné rokovanie vlády minister predloží aj nariadenie o vianočnom príspevku pre dôchodcov na tento rok. V decembri by sa mal vyplácať v ôsmich úrovniach, pričom najviac dostanú penzisti s najnižšími dôchodkami.
Rezort práce v súčasnosti pracuje aj na viacerých nových zákonoch. Podieľa sa napríklad na tvorbe návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý má zrušiť tzv. vyššie kolektívne zmluvy. Pripravuje novelu zákona o dôchodkovom sporení, ktorá má upraviť podmienky sporenia v druhom dôchodkovom pilieri. Naštartovať zamestnanosť by mala chystaná veľká novela Zákonníka práce. Ministerstvo už pracuje aj na ďalšej novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá má zaviesť tzv. medzitrh práce, teda kombináciu práce a dávok pre dlhodobo nezamestnaných.