Socialista Hollande sľuboval v kampani otvoriť pravidlá fiškálneho paktu o dlhovom strope a doplniť ho aj o hospodársky rast.
Podpredseda KDH Ján Hudacký považuje za kľúčové, ako budú krajiny eurozóny schopné vybalansovať rovnicu konsolidácie a hospodárskeho rastu. Pri strategických rozhodnutiach bude podľa Hudackého dôležitá komunikácia medzi Nemeckom a Francúzskom v snahe nachádzať kompromis. Poslanec SDKÚ Ivan Štefanec si myslí, že odtieň riešenia krízy sa môže meniť posunom Francúzska a Grécka doľava, ale podstata zostane aj tak rovnaká. „Európa je v dlhovej kríze, keď musí prijímať úsporné opatrenia a robiť razantné štrukturálne zmeny, ktorými sa naštartuje rast,“ hodnotí Štefanec.
Europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová predpovedá v európskej debate väčší priestor na prorastové opatrenia ako len na škrty. „Keď Angela Merkelová prehltne porážku svojho favorita Nicolasa Sarkozyho, dôjde k obnoveniu dialógu medzi Nemeckom a Francúzskom ako dvomi najsilnejšími ekonomikami. Nemecko čakajú na budúci rok voľby a Merkelová bude musieť vo svojej politike viac podčiarkovať aj prorastové opatrenia,“ mieni europoslankyňa.
Poslanec SaS a bývalý šéf finančného výboru parlamentu Jozef Kollár sa obáva, že sa začne tlak na zmäkčovanie európskej fiškálnej zmluvy, čo pribrzdí boj s dlhovou krízou. „To by nebolo dobré, pretože Európa stojí pred dilemou, čo bude priorizovať. Či urobí poriadok vo verejných financiách, alebo uprednostní ekonomický rast. Jedno aj druhé sú málo zlučiteľné ciele. Akékoľvek konsolidačné úsilie do určitej miery ekonomický rast pribrzdí,“ hovorí Kollár. Podľa neho je pravda, že z dlhov sa dá vyrásť. Zdôraznil, však, že ešte nikto v Európe nepredstavil, s akými formami stimulov európski lídri prídu „Ak by to mal byť ekonomický rast za cenu vytvárania nových dlhov, je to slepá ulička,“ podotkol Kollár.
Eurozóna sa bude musieť vyrovnať aj výsledkami volieb v Grécku. Tesnú väčšinu získali strany odmietajúce úsporné opatrenia EÚ a Medzinárodného menového fondu. Flašíková-Beňová si napriek tomu nemyslí, že Grécko čaká odchod z eurozóny. „Znamenalo by to jej rozpad. Akonáhle odíde čo len jedna krajina, znamená to, že eurozóna nemá dostatočnú silu na to, aby fungovala,“ hovorí Beňová. Podľa nej by to bol nebezpečný precedens. Grécki politici si podľa europoslankyne budú musieť uvedomiť, že odchod z eurozóny nie je riešením.
Štefanec naznačil vážnosť situácie za predpokladu, ak sa splnia slová dezignovaného gréckeho premiéra o odpore voči úsporným opatreniam. Štefanec predpokladá, že potom by sa zrejme pozastavila pomoc pre Grécko. Kollár pripomenul slová niekdajšieho ministra financií Ivana Mikloša, že pôžička z eurovalu 130 mld. eur bude za predpokladu dohody naprieč všetkými stranami v Grécku, že budú pokračovať v programe úspor. „Zrazu počúvame, že voľby rozložili karty inak a že majú navrch strany, ktoré asi nemienia pokračovať v úsporných opatreniach. Kde je tá zmluva naprieč politickými stranami?“ spýtal sa Kollár.