K veste ho pritom neprinútil nový cestný zákon, ale nehoda so šťastným koncom. Stalo sa to asi pred štyrmi rokmi presne na tej istej ceste, po ktorej jazdil bez prilby, a ktorú brázdil vyše 40 rokov ako zamestnanec priľahlej elektrárne. Bola zima a obiehal ho kamión. „Asi ho zanieslo na snehu. Návesom mi zachytil lakeť. Inak sa mi nič nestalo.“
Pred kamiónmi ho donedávna chránilo aj malé spätné zrkadlo. Keď zbadal ťahač, spomalil, či dokonca zastal. Syn zrkadlo premontoval na moped. Teraz si musí vykrúcať krk.
Poštárka z Dolných Lefantoviec Mária Koštová si na medzidedinské presuny zoberie tiež len vestu. „Prilbu ako kedy. Od konca našej dediny aj tak nie je veľká premávka.“
Husté je to, naopak, pozdĺž celej cesty z Nitry do Topoľčian. Samý kamión, samá dedina. Niektoré sú od seba len na pár stoviek metrov. A toľko cyklista zvládne podľa niektorých miestnych aj bez povinnej bezpečnostnej výbavy. Väčšina aj tak bicykel nevytiahne poza humná.
„Ja len tuto do obchodu. Alebo na návštevu rodiny. Za dedinu sa odveziem autom. Ako šoférka však považujem prilby a vesty za veľmi potrebné. Cyklistu musí byť dobre vidieť,“ naznačuje päťdesiatnička Margita Bencová.
Dôchodca Emil Bubla vychádza z jednej cyklostanice v Preseľanoch – z krčmy, pred ktorou parkuje viacero jazdcov. On vraj chodí na pohárik pešo. O prilbách a vestách si myslí svoje. „Prilba?! Tú som mal na vojne. Je to pre policajtov, aby vyberali viac pokút. Keď ťa auto zrazí, môžeš mať aj sedem prilieb.“