V časoch, keď sa tlačenka, jaterničky a krvavničky nekupovali v supermarketoch, kvíkala sviňa takmer v každom dvore. Dnes podľa mäsiara Stanislava Páleníka vo Voderadoch možno chovateľov ošípaných ľahko porátať na prstoch rúk. "V celej dedine sa chová možno šesť svíň," odhadol.

Záujem o tisícku porcií zabíjačkových dobrôt potvrdil, že ľudia na bravčovinu nezanevreli. Ale radšej si kúpia hotové výrobky, ako by sa mali celé mesiace starať o prasa v chlieve. "Keď si máte kúpiť malé prasa, potom kúpiť obilie, tak zistíte, že sa to ani veľmi neoplatí," vysvetľuje Milan Šarvaic. Majster Páleník si myslí, že by sa aj oplatilo. "Už len kvôli kvalite, ktorú v obchode nekúpite," poznamenal. Ani on však už doma ošípané nechová.

Zabíjačky v minulosti boli aj dôkazom dômyselnosti ľudí. "Poradili si so všetkým. Mrazničky neboli, tak mäso u nás skladovali napríklad v desaťmetrovej studni. Alebo najstarší z rodiny urobil harmonogram, kto má kedy zabíjať. Rozložili si tak zabíjačky na celú zimu, aby mali vždy čerstvé mäso a zabíjačkové výrobky," zaspomínal si mäsiarov pomocník Milan Šarvaic.

Obecná zabíjačka vo Voderadoch mala premiéru pred rokom a mala veľký úspech. V sobotu však hrozilo, že pokračovanie novej tradície nebude. Veterinári hlavného organizátora Miroslava Ryšku upozornili, že zabíjať sviňu na verejnosti sa nesmie. Tak ju zabili v jednom z dvorov a potom pokračovali na verejnom priestranstve pred kultúrnym domom. Išlo však len o zabíjačku "na ukážku". Ešte predtým prišli o život tri svine, z ktorých v predstihu urobili tlačenku, jaterničky, krvavničky, zabíjačkovú kašu a zabíjačkový guláš.