Rozdiel sa viditeľne prejavuje na počte študentov. Programy externého štúdia majú zvyčajne viac poslucháčov. „Z tohto pohľadu je to vzdelávanie, ktoré poskytujú, určite menej efektívne,“ konštatuje Považan. Výnimkou sú vysoké školy, ktoré síce ponúkajú externé vzdelávanie, ale zvýšili počet pedagógov, vyčlenili pre tento typ štúdia viac peňazí alebo vyvinuli osobitý spôsob poskytovania externého štúdia. Rekordmanom v nadmernom počte študentov je Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, hovorí Považan. V roku 2008 tam podľa Ústavu prognóz a školstva SR študovalo na jedného profesora alebo docenta takmer 800 študentov.
„Z pohľadu ľudských kapacít je nemysliteľné, aby jeden pedagóg vzdelával 800 študentov, z pohľadu efektivity vzdelávania tí študenti jednoznačne nedostávajú to, čo by mali dostať na vzdelávacej inštitúcii univerzitného charakteru,“ hovorí Považan. Ako dodáva, vysokoškolské vzdelávanie bez kontaktu so skúseným a úspešným učiteľom je len samoštúdiom.
Úroveň vzdelávania na slovenských vysokých školách vidí Považan ako dlhodobý problém. Mladí študenti idú často za titulom, pričom kvalita samotného vzdelávanie pre nich nie je dôležitá. „Na toto reflektovali niektoré vysoké školy a začali poskytovať externé štúdium,“ hovorí Považan o dôvodoch vysokých škôl, ktoré si z externistov urobili len zárobkovú činnosť. Z dlhodobého hľadiska sa podľa neho fenomén „rýchlokvasených študentov“ odrazí na trhu práce. „Majú iba diplom, ale chýbajú im reálne poznatky, ktoré mali nadobudnúť na vysokej škole. Sú teda ťažšie uplatniteľní na trhu práce,“ dodáva Považan.