Mesto aj aktivisti žiadajú, aby sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie už pri rozhodovaní o určení dobývacieho priestoru a nie až v následnom procese povolenia ťažby. Rovnaké stanovisko už zaujali vlastníci pozemkov, obce Dúbravy a Očová či občianske združenie Podpoľanie nad zlato, ktorí s ťažbou nesúhlasia.
„Chceme to zastaviť už v tejto fáze, pretože je to prvý veľký krok k ťažbe. Určenie dobývacieho priestoru v podstate neznamená, či sa bude ťažiť, ale kedy,“ povedal Roman Podhradský zo združenia Podpoľanie nad zlato.
Banskobystrický obvodný banský úrad potvrdil, že v súčasnosti posudzuje návrh na určenie dobývacieho priestoru. „Je to v konaní. Zatiaľ nijaké rozhodnutie nepadlo, pretože ešte nemáme všetky potrebné stanoviská,“ uviedol jeho predseda Vladimír Bubelíny s tým, že tento krok má od povolenia ťažby ešte veľmi ďaleko. O požiadavke o posúdenie vplyvov na životné prostredie už v tomto štádiu povedal, že o jej relevantnosti rozhodne ich úrad.
Ľudia v Detve a okolí sa obávajú možných rizík kyanidovej ťažby, zničenia prírody. „Prínos ťažby neprevyšuje jej negatívne stránky. Ide o zaťaženie životného prostredia v lokalite, ktorá je predurčená na rozvoj cestovného ruchu, ale aj o riziko negatívnych dosahov na zdravie ľudí,“ zhrnul najvážnejšie výhrady proti ťažbe detviansky primátor Ján Šufliarský.
Zlato chce v Detve ťažiť spoločnosť EMED Slovakia, ktorú založila cyperská spoločnosť EMED Mining. Podľa jej konateľa Demetriosa Constantinidesa ju od zámeru odmietavý postoj mesta neodradí. „Všetko robíme v súlade so zákonom. Myslím, že v blízkej budúcnosti presvedčíme verejnosť aj detvianske zastupiteľstvo, že ich rozhodnutie je veľkou chybou. Ťažba bude bezpečná a bude prínosom pre rozvoj celého regiónu,“ povedal.
V lokalite Biely vrch pri Detve sa podľa výpočtov nachádza zhruba 25 ton zlata. Firma predpokladá začiatok ťažby v roku 2015.