Čo si spravidla predstavuje maďarský politik pod pojmom Karpatská kotlina?
Územie Veľkého Maďarska, územie, na ktorom dnes žijú Maďari v rôznych štátnych útvaroch. Spravidla sa mu vybaví územie, v rámci ktorého by sa mali znovu zjednotiť všetci Maďari.
Čiže pre Viktora Orbána to nie je len zemepisný pojem?
Určite nie. Odkedy Orbán vstúpil do aktívnej politiky používa tento pojem v súvislosti s heslom reintegrácie Maďarov.
Myslíte si, že politici SMK majú nielen identitu predstaviteľa maďarskej menšiny na Slovensku, ale aj Maďarov celej Karpatskej kotliny?
Tá ich druhá identita je dokonca silnejšia, aj keď nepopieram, že sú lojálni k Slovenskej republike. Pocit príslušnosti k maďarstvu je však u nich silný a priam geneticky zakotvený. Čo je napokon na všetkých Maďaroch sympatické. Bodaj by viac zahraničných Slovákov pociťovalo niečo podobné k slovenskému národu a Slovensku.
Aký vplyv môže mať Orbánovo predvolebné vyhlásenie v Ostrihome na prebúdzanie extrémistických skupín?
Veľký a najmä v spojitosti s ďalšími negatívnymi faktormi – zlou hospodárskou situáciou v Maďarsku a dosť neúspešnými rokmi socialistickej vlády. Orbán chce byť budúcim premiérom. A zrejme sa ním aj stane. Prirodzene, hľadá spojencov na tej strane, ktorá mu pritaká – Jobbik a ďalšie extrémne zoskupenia sympatizujú skôr s Orbánom, aj keď nie vo všetkom. Slovenská politika na to oprávnene upozorňuje.
Je však odpoveď slovenskej vládnej koalície na Orbánovo vyhlásenie primeraná?
Nie, mohlo sa to najprv riešiť diplomatickou nótou, neťahať problém hneď na verejnosť do parlamentu. Ak by zlyhali diplomatické kroky, potom prosím. Ale preskočiac tento stupeň ide o veľmi neštandardné riešenie. Asi prvý raz v novodobej histórii susedských vzťahov zasadá parlament pre jeden výrok jedného opozičného politika.
Keď ste boli veľvyslancom v Budapešti, slovensko-maďarský dialóg bol takmer nepretržitý. Ako sa to dosiahlo?
Keď hrozilo vzplanutie emócií a následné ochladnutie vzťahov, obaja premiéri bez okolkov rokovali. Ku konci vládnutia sa už Dzurinda a Orbán nemali radi, ale vždy sa stretli alebo použili horúce linky.
Vaše skúsenosti s maďarskými extrémistami?
Počas môjho pôsobenia v Maďarsku prišli pred našu ambasádu s fakľami členovia Hnutia 64¤žúp. Bolo to v roku¤2000 pri príležitosti 80.¤výročia Trianonu. Prišlo ich okolo dvetisíc. Vykrikovali heslá Chceme poľsko-maďarské hranice a podobne. Nepodceňoval by som význam takýchto skupín.
Zajtra je ďalšie výročie podpísania Trianonskej zmluvy. Prečo to Maďari tak prežívajú – po toľkých desaťročiach?
Stratili vtedy dve tretiny územia a polovicu obyvateľstva. Je to také, ako keď degradujete generála na kaprála. On bol raz generál a ten pocit degradovanosti pretrváva. Mnohí Maďari však nie sú schopní porozumieť tomu, že Slováci pred Trianonom trpeli v spoločnom uhorskom štáte. Keby sme sa zhodli na tom, že oni trpeli po Trianone a Slováci pred ním, tak by to bolo v poriadku. Oni však tvrdia, že v prípade Slovákov to nie je pravda.
Čo robí vaša komisia?
Na poslednom zasadnutí sme pripravovali materiály k chystanej schôdzke premiérov Slovenska a Maďarska, ale zišli sme sa ešte pred vystúpením Orbána v Ostrihome. Ktovie, či sa po mimoriadnom zasadnutí nášho parlamentu schôdzka neodloží.
Viete si predstaviť, čo bude potom, keď sa stane maďarským premiérom Orbán a bude mať rokovať s Ficom?
Nie, to je nad moju predstavivosť.
Slota bude na koni?
Nielen Slota. Aj Csáky by mal konať múdrejšie, rozvážnejšie. Docent Štefan Markuš (73) -
Slovenský vedec a politik. Bol veľvyslancom v Budapešti od roku¤1998 do roku¤2002. V súčasnosti pôsobí ako podpredseda slovenskej časti Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín.