Diskrimináciu žien štát priznáva, no veľmi nerieši

Slovenská žena patrí predovšetkým k vareche. Ak už práca, tak je pre ňu najlepšia tá v domácnosti, teda bez pláce. Vhodné zamestnanie?

26.06.2012 12:00
parlament, poslanci, ministri, národná rada Foto:
Príkladom pre rovnomerné zastúpenie žien nie je ani parlament či vláda.
debata (3)

Učiteľka, zdravotná sestra, šička. Manažérske pozície či politické funkcie sú prednostne vyhradené pre mužov. Nižšie príjmy znamenajú aj nižšie dôchodky na starobu, ženám teda väčšmi hrozí chudoba.

Napriek miernemu pokroku v zrovnoprávňovaní oboch pohlaví je situácia na Slovensku už roky rovnaká – ženy sú na tom v porovnaní s mužmi horšie takmer vo všetkých sférach verejného aj súkromného života. „Ženy sú diskriminácii vystavené v oveľa väčšej miere ako muži,“ konštatuje najnovšia Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011. Dokument vypracovaný ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny včera rezortný šéf Ján Richter predložil sociálnym partnerom z tripartity.

Správa priznáva diskrimináciu žien v zamestnaní, keď najmä vo veku nad 45 rokov sa im oproti mužom prudko znižujú šance vôbec si nájsť prácu. Až 80 percent žien pracuje v „typicky ženských povolaniach“, teda v slabo platených sektoroch zdravotníctva, sociálnych služieb či školstva, vo verejnej správe majú 70-percentné zastúpenie. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami pôsobí iba 42 percent žien. „Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži podnikatelia,“ píše sa v texte.

„Niektorí zamestnávatelia využívajú aj súčasnú ekonomickú krízu ako alibi pre zneužitie pracovnej sily najmä žien, ktoré sú skôr ochotné pracovať v neistých podmienkach, za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia. Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti spôsobuje, že najmä ženy sa rozhodujú prijať prácu aj pod ich úrovňou vzdelania a kvalifikácie,“ pokračuje správa.

Podľa nej stále pretrvávajú aj výrazné rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov. Takzvaný rodový mzdový rozdiel sa stabilne pohybuje nad hodnotou 20 percent, čo znamená, že ženy dostávajú za prácu asi o pätinu menej peňazí ako muži.

Ženy na Slovensku tvoria až dve tretiny vysokoškolsky vzdelaných osôb, no vyššie funkcie mnoho príslušníčok nežného pohlavia nezastáva. Ich kariérny postup zväčša aj na 10 rokov zastavia materské povinnosti. „Podiel otcov na rodičovskej dovolenke nikdy neprekročil dve percentá,“ píše sa v správe.

Tomuto efektu sa podľa sociologičky Sylvie Porubänovej hovorí „sklený strop“, v zmysle akejsi neviditeľnej bariéry, ktorá ženám bráni stúpať na spoločenskom rebríčku rovnako rýchlo, ako sa to darí mužom. „Preto je už medzi doktorandmi odrazu mužov viac ako žien, medzi docentmi ešte viac a z celkového počtu slovenských vysokoškolských profesorov je napokon ženského rodu iba pätina,“ vypočítava. Rovnakú paralelu možno podľa nej sledovať pri obsadzovaní vedúcich a manažérskych funkcií, na ktoré prerazí len tretina žien.

Mnohé paragrafy „priateľské“ k rodičovstvu a materstvu už bývalý Radičovej kabinet zakotvil aj v Zákonníku práce. Ten súčasný ich v ňom síce mieni ponechať, no zároveň pochybuje, že by boli v praxi širšie uplatniteľné.

Rozdiely v platovom ohodnotení mužov a žien počas celého aktívneho života sa prenášajú aj do rozdielov v ich dôchodkoch. „Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii,“ píše sa v dokumente ministerstva.

Ženy v priemere dlhšie žijú a zväčša stihnú doopatrovať mužských partnerov. O ne sa už nezriedka postarať nemá kto. „V geriatrických zariadeniach počtom prevažujú ženy. Vo vekovej skupine 60– a viacročných je takmer trikrát viac žien ako mužov odkázaných na dávky v hmotnej núdzi,“ pripomína Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Aj z toho plynie nízke zastúpenie žien na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu či vo verejnom živote a v politike. Nízka účasť žien v týchto oblastiach vedie k tomu, že nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovanie a plánovanie, čo má v konečnom dôsledku dosah aj na ich životné situácie.

Žena politička naozaj patrí k ,,ohrozeným druhom". Kým bývalej vláde jedna šéfovala a ďalšia v nej pôsobila ako ministerka spravodlivosti, v terajšej sa našlo miesto len pre ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú. V Európskom parlamente sedí „nadštandardných“ päť žien z celkového počtu 13 slovenských poslancov, ale v 150-člennej Národnej rade majú s počtom 28 ani nie 19-percentný podiel. V župných zastupiteľstvách je síce každý šiesty až siedmy člen ženského pohlavia, župankou však ani jeden. A ženou je tiež zhruba každá štvrtá až piata starostka obce či mestskej časti, prípadne primátorka mesta.

Správa ponúka aj riešenia problému, zväčša však v polohe málo hovoriacich fráz. Podľa ministerstva treba napríklad iniciovať širokú diskusiu o probléme rodovej nerovnosti, držať sa medzinárodných dohovorov, motivovať politické strany k vyššiemu zastúpeniu žien či „na podnikovej úrovni postupne iniciovať samoregulačné opatrenia na zvýšenie rodovej diverzity v riadiacich orgánoch so stanovenými cieľmi a obdobím“. V podobnom duchu sa niesli aj riešenia bývalých vládnych garnitúr.

Porubänová však verí, že aj na Slovensku už svitá na lepšie časy. „Najviac predsa prosperujú krajiny, kde sa ženy vracajú do zamestnania čo najskôr. Vtedy zarábajú, platia dane, odvody a vďaka rozumnej štátnej rodinnej politike majú aj priestor starať sa o deti,“ zdôrazňuje Porubänová a za príklad dáva škandinávske krajiny.

Slovensko v požadovanej rovnosti pohlaví nemá dobrý kredit ani v medzinárodnom porovnaní.

Napríklad správa Svetového ekonomického fóra z roku 2010 ho v tejto agende zaradila až na 71. miesto, šesť miest za Českom. Najlepšie hodnotenie si zo 134 krajín vyslúžili Island, Nórsko, Fínsko a Švédsko.

3 debata chyba