Aj vďaka drahým energiám má totiž vláda teraz k dispozícii väčšie zisky od štátnych a pološtátnych predajcov energií. Pôvodne fond národného majetku počítal, že z dividend tento rok získa necelých 300 miliónov eur, teraz však minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) tvrdí, že v energetike našiel ďalších 100 miliónov eur.
Veľké zadlžovanie železníc a zdravotníctva štát tento rok nečakal. Vyššie dividendy z energetických firiem, na ktoré sa nepriamo skladajú spotrebitelia, sú, naopak, jednou z najväčších pozitívnych odchýlok. Analytik upozorňuje, že štát nemal tvoriť nové dodatočné dlhy a z dividend sa tak mohli splatiť staré podlžnosti.
„Problémy v zdravotníctve a železniciach by mali byť financované z bežných zdrojov a prípadné dodatočné dividendy by nemali slúžiť na krytie vyšších výdavkov, ale reálne zníženie deficitu,“ argumentuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
Vláde sa nedarí šetriť tak, ako si naplánovala. Ministerstvo financií vlani tvrdilo, že ,,úspory na strane výdavkov" dosiahnu tento rok 985 miliónov eur. Analytici však upozorňovali, že reálne vláda ide šetriť len 600 miliónov eur. Teraz však ministerstvo priznalo, že dlhy rastú viac. Rezorty a úrady si navyše uvedomili, že plán nedosiahnu a vypýtali si navyše ďalších 72 miliónov eur.
Je otázne, do akej miery môžu plátať diery v štátnej kase podniky s účasťou štátu. V ich prípade sa už roky hovorí o značných rezervách. Ministerstvo hospodárstva stav vo firmách analyzuje.
„Na základe účtovných závierok v SPP, spoločnostiach distribuujúcich elektrinu, Javyse, Transpetrole i Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave chceme, aby tieto podniky vyplatili mimoriadne dividendy,“ hovorí Miškov a podotýka, že do tejto sumy zatiaľ nie sú zahrnuté všetky nevyplatené podiely na zisku v Slovak Telekome, kde je pre štát v hre ďalších 65 miliónov eur.
Sto miliónov eur, ktoré chce získať minister hospodárstva, určenie zatiaľ nemá. „O spôsobe použitia týchto peňazí rozhodne celá vládna koalícia, budú totiž príjmom do štátnej kasy,“ hovorí Róbert Merva z rezortu a priznáva, že valné zhromaždenia, na ktorých by akcionári odsúhlasili vyplatenie podielov na zisku, sa zatiaľ nekonali. To je zrejme aj jeden z dôvodov, prečo ministerstvo financií Ivana Mikloša (SDKÚ) zatiaľ nechce prezradiť svoje predstavy o určení peňazí.
„Keď sa ministerstvu hospodárstva podarí túto ambíciu naplniť a rokovaním primať zahraničných akcionárov k dohode o dividendách, ministerstvo financií pristúpi k tomuto zdroju peňazí zodpovedne, aby bol využitý účelne, efektívne a v súlade s verejným záujmom,“ zdôvodňuje hovorca rezortu Martin Jaroš.
Miškov nie je prvým ministrom, ktorý chce nečakane vytiahnuť peniaze z podnikov s účasťou štátu. Bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko (ANO) počas druhej Dzurindovej vlády chcel z SPP tiež získať mimoriadne dividendy. Išlo približne o 49 miliárd korún (asi 1,6 miliardy eur). Pre dividendy však hrozilo zdraženie energií, a tak ich vtedy koalícia stopla. Mimoriadne dividendy sa neskôr z SPP vyplatili za Ficovej vlády. SPP si však na ne nezobral úver, a tak operácia nezaťažila ceny plynu.