Čo je zdrojom všetkých problémov v zdravotníctve?
To je veľmi jednoduché, nedostatok peňazí. Máme totiž zdravotníctvo, ktoré predstiera, že máme neobmedzené služby, ale dávame do neho len obmedzený počet zdrojov.
Uberá sa teda zlou cestou?
Nie, ale populácie starne, má čoraz väčšie náklady na zdravotnú starostlivosť. Takisto náklady na liečbu mnohých civilizačných ochorení sú stále vyššie, ale objem peňazí, ktorý tečie do zdravotníctva, veľmi nestúpa. Netreba totiž zabúdať ani na to, že je veľa nezamestnaných, ktorí neprispievajú do systému.
Ako možno zvýšiť príjmy do zdravotníctva?
To možno len tak, že sa zvýšia odvody, alebo sa zavedú poplatky.
Čo by bolo lepšie?
Tu neexistuje dobré riešenie, pretože vždy bude niekto nespokojný. Keď budú poplatky, tak sa budú sťažovať dôchodcovia, keď sa zvýšia odvody, tak zase pracujúci.
Je spravodlivé, aby za problémy, ktoré sa tu už roky neriešia, platili pacienti?
Nemá to kto iný zaplatiť. Rozumné by však bolo, keby sa vymedzili závažné diagnózy, ktorých liečba bude zadarmo, a menej závažné, za ktoré by sme platili. To isté platí v prípade nadštandardu v nemocniciach.
Čo však povieme ľuďom, ktorí sa sťažujú, že si celý život platia zdravotné poistenie, aby ich mali za čo liečiť?
Nejaká vláda bude musieť nabrať odvahu a povedať, čo spadá pod pojem zdravotné poistenie. Musí povedať, za čo si platíme, ktoré diagnózy a zákroky patria do tohto poistenia a ktoré nie.
Ako to funguje v iných krajinách?
Takto je to v podstate všade. Nemusíte ísť ani do Ameriky, stačí ísť do Belgicka a zaplatíte si 20 percent z nákladov liečby. Vždy sa však chránia chudobné vrstvy, napríklad dôchodcovia, ktorí sú najviac chorí a najviac toho potrebujú, ale to potom zase spätne zaplatia mladí, to je ten princíp solidarity.