Dôsledkom sú však krachujúce dôchodkové systémy, keďže na armádu penzistov pomaly nemá kto pracovať. Kým v Spojených štátoch už uvažujú o opätovnom návrate „mladších“ penzistov do práce, takmer na celom starom kontinente sa zvyšuje dôchodkový vek, čo vyvoláva silné protivládne protesty.
Počet dôchodcov už niekoľko desaťročí rýchlo rastie aj na Slovensku, prognóza na nasledujúce roky je až hrozivá. Odborníci preto volajú po zásadnej reforme dôchodkového zabezpečenia. Čím dlhšie sa podľa nich bude odkladať, tým boľavejšie na ľudí doľahne. Iba zvýšiť dôchodkový vek však nepovažujú za dostatočné opatrenie. Varujú, že kým sa pre starších nenájde aj dosť práce, záťaž na sociálny systém sa nezmierni.
Pomer 1 : 2?
Prognostik SAV Pavol Kárász pripomína, že Slovensko vymiera a nie je namieste spoliehať sa, že by sa pôrodnosť v krajine v najbližších rokoch zdvihla a zaručila tak nový potenciál pracovnej sily. „Nezachráni nás ani možný väčší prílev prisťahovalcov, nanajvýš zmierni nepriaznivý trend. Treba jednoznačne zmeniť dôchodkový systém,“ uvažuje Kárász.
„Súčasný stav aj odhady do budúcnosti sú pre vládu odkaz, aby s penzijnou reformou neotáľala. Súbežne s ňou však musia prísť aj zmeny na trhu práce,“ mieni analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. Zdôrazňuje, že vysoká nezamestnanosť a problém neudržateľnosti súčasného penzijného systému spolu veľmi úzko súvisia. „Už teraz si ťažko hľadajú prácu ľudia, ktorí majú do dôchodku 10–15 rokov. Čo sa vyrieši, ak bude občan namiesto penzie poberať iné sociálne dávky?“ pýta sa.
Podľa údajov UniCredit Bank aktuálne na 10 ľudí starších ako 60 rokov pripadá už len asi 37 v produktívnom veku 15 až 60 rokov. Pomer dôchodcov k aktívnemu obyvateľstvu je tak zhruba 1 : 4. Do piatich rokov sa však má počet produktívnych znížiť o šesť, čiže pomer sa pomaly priblíži k 1 : 3. „Kritická situácia by nastala už do 15 rokov, keď počet šesťdesiatnikov a starších narastie o 43 percent a ľudí v produktívnom veku o 9 percent ubudne, čo smeruje k pomeru 1 : 2,“ uvádza Dereník.
Zdroje Asociácie dôchodkových správcovských spoločností dokonca už na rok 2025 predpovedajú pomer platcov odvodov k počtu penzistov na úrovni 1,62 a o päť rokov neskôr len 1,49. V roku 2030, keď by do dôchodku mali odchádzať dnešní štyridsiatnici, museli by ich deti odvádzať len na starobné dôchodky asi 34 percent mzdy, ak by rodičom chceli zabezpečiť dôchodky na súčasnej úrovni. Alebo by museli asi o 36 percent klesnúť dôchodky.
Odhady urobené v roku 2002 Výskumným demografickým centrom Infostat boli pritom oveľa priaznivejšie. Ešte vlani malo na jedného dôchodcu pracovať 5,4 človeka, v roku 2030 takmer traja ľudia.
Sociálna poisťovňa nevládze
Starnutie obyvateľstva už teraz vytvára nadmerné tlaky na Sociálnu poisťovňu. K vlaňajšiemu novembru vyplácala celkovo 1,59 milióna dôchodkov, čo znamená medziročný nárast o takmer 30-tisíc. Najviac, vyše 19-tisíc za rok, pribudlo práve starobných dôchodcov. Penzie sú však s postupným úbytkom najstarších poberateľov v priemere stále vyššie. Kým k vlaňajšiemu 31. novembru sa výška priemerného starobného dôchodku ustálila na 352,4 eura, rok predtým to bolo 339 eur. Štát musí každoročne dorovnať schodok prvého piliera dotáciou asi 1,6 miliardy eur. A menej pracujúcich znamená aj menej odvodov, na ktorých solidárny prvý pilier stojí. Udržateľný môže zostať len za cenu zvýšenia odvodov, zníženia dôchodkov či razantného zvýšenia dôchodkového veku.
Ekonómovia preto odporúčajú významne posilniť druhý pilier a tiež iné formy sporenia na dôchodok. „Občanov bude treba presvedčiť, že to, ako budú žiť na dôchodku, majú vo vlastných rukách,“ pripomína Dereník. „Zabúdať však netreba ani na zmenu systému valorizácie v prvom pilieri,“ dodáva Kárász.
V oblasti zvyšovania zamestnanosti zase považujú za nevyhnutné staviť na rozvoj vzdelanosti a kvality práce, keďže za lacnou pracovnou silou už zahraniční investori odchádzajú do Bulharska, Rumunska či ďalších chudobnejších štátov Európskej únie. „Minulé vlády, najmä tá posledná, Ficova, túto sféru veľmi zanedbali,“ myslí si Dereník.
Pomôžu migranti či Rómovia?
Počet obyvateľov Slovenska podľa odborníkov v dlhšom horizonte poklesne. V roku 2060 by v krajine malo žiť len okolo 4,5 milióna ľudí, teda asi toľko ako v roku 1970. Nepriaznivo sa zmení aj štruktúra populácie, kým v roku 2007 bol priemerný vek 37 rokov, do roku 2030 sa má zdvihnúť na 45 rokov. Už zhruba do desiatich rokov by počet dôchodcov mal prevýšiť počet detí do 15 rokov. Starnutie výrazne pocíti ekonomika. Z ľudí v produktívnom veku by malo pribúdať len prisťahovalcov a Rómov.
Za posledné desaťročie počet prisťahovalcov každoročne prevýšil počet vysťahovaných Slovákov. Len v roku 2009 získalo Slovensko zahraničnou migráciou 4 367 osôb, rok predtým až 7 060. Podľa Radovana Ďuranu z INESS síce „zisk z migrácie“ nie je v súčasnosti pre štát príliš významný, v budúcnosti by však negatívny proces starnutia obyvateľstva mohol aspoň spomaliť.
Najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva budú aj naďalej Rómovia. Do 15 rokov majú tvoriť desatinu slovenskej populácie. Kým v súčasnosti ich je odhadom asi 430-tisíc, prognózy do roku 2025 predpovedajú nárast na 530– až 550-tisíc. „Rómske obyvateľstvo sa však u nás určite nestane väčšinovým,“ tvrdí Boris Vaňo z Infostatu. Reálne by to podľa neho nebolo ani vtedy, keby sa pôrodnosť rómskeho etnika udržala na terajšej úrovni. „Už dnes je však nižšia ako pred desiatimi rokmi,“ argumentuje presvedčený, že reprodukčné správanie Rómov sa postupne priblíži väčšine.
Možné „prečíslenie“ väčšinového obyvateľstva Rómami vylučuje aj demograf Branislav Šprocha. „Súčasné vysoké populačné prírastky, ktoré tak burcujú laickú verejnosť, časom dosiahnu vrchol a poklesnú,“ uvádza. V rómskej rodine, ktorá sa integrovala do slovenskej spoločnosti, sa podľa neho už teraz štatisticky rodí len 2 až 2,5 dieťaťa. Iba v segregovaných osadách na jednu rómsku matku pripadá 5 a viac pôrodov.
Otvorenou však podľa expertov opäť zostáva otázka, či sa migrantov a Rómov podarí včleniť na trh práce, teda nájsť pre nich pracovné príležitosti, zabezpečiť im vzdelanie a zmeniť diskriminačný pohľad väčšiny. Alebo sociálnemu systému len priťažia.
