Podstatou reformy, ktorá odštartuje na budúci rok, je, že penzie ľudí s vyššími platmi a ľudí s nižšími platmi sa postupne vyrovnajú a do druhého piliera si budú ľudia šetriť menej. Potrebu zmeny odôvodňuje minister práce a sociálnych vecí Ján Richter „dlhodobou udržateľnosťou dôchodkového systému“.
Reforma sa má na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v piatok schválila vláda, zavádzať postupne päť rokov.
Už od januára sa budú penzie zvyšovať o pevnú sumu, ktorá bude v rovnakej miere odrážať nárast miezd a infláciu. Každý starobný dôchodca by tak mal na budúci rok dostať o 12,60 eura viac. Ak by zostalo všetko po starom, dôchodok by sa valorizoval približne o 3,5 percenta. Penzista s dôchodkom 600 eur by dostal pridaných 21 eur. Dôchodca, ktorý poberá penziu 250 eur, by mal viac o 8,75 eura.
Podľa Richtera sadzba „každému rovnako“ prinesie vyšší príjem starodôchodcom. „Zmierni sa tak roztváranie nožníc medzi penzistami s veľmi nízkymi dôchodkami a tými, ktorí majú vyššie penzie,“ povedal minister. Podľa Kamila Vajnorského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, to však znamená postupné znižovanie pevnej sumy. „Navrhovali sme, aby sa valorizácia počítala aj podľa rastu priemernej mzdy, pretože predpokladáme, že rast miezd bude rýchlejší ako rast cien,“ konštatoval.
Ďalšia zmena v systéme zvyšovania dôchodkov príde v januári 2014. Z percenta rastu miezd sa bude uberať do roku 2018, keď sa nabehne na valorizáciu tzv. dôchodcovskou infláciou, ktorá presnejšie vyjadruje životné náklady dôchodcov.
Zmeny v prvom pilieri sa viac dotknú pracujúcich s platmi nad tisíc eur, ktorí budú viac solidárnejší. Hoci budú odvádzať vyššie poistné, ich penzie tomu nebudú zodpovedať. V súčasnosti sa pri mzde viac ako tisíc eur v hrubom do penzie započítava 84 percent zárobku. Od budúceho roka sa toto percento bude postupne znižovať až na konečných 60 percent v roku 2018. V budúcom roku tak človek s tisíceurovým platom dostane dôchodok nižší o štyri eurá.
S takouto zásluhovosťou a solidaritou nesúhlasila Konfederácia odborových zväzov. „Toto obmedzenie sa týka približne 18 percent ľudí, ktorí zarábajú nad tisíc eur. Naša predstava je taká, aby sa limit týkal ľudí, ktorí zarábajú asi 1 200 eur,“ povedal prezident konfederácie Miroslav Gazdík.
Pridané, naopak, dostanú ľudia so zárobkami nižšími, ako je priemerná mzda, ktorá je dnes 786 eur. Zatiaľ sa im k penzii pripočítava 16 percent navyše, do roku 2018 sa toto percento zvýši na 22. V budúcom roku by tak títo penzisti mohli dostať dôchodok vyšší o dve eurá mesačne.
Najväčšou zmenou v druhom pilieri je zníženie odvodov zo súčasných deväť na štyri percentá. Dnes zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 786 eur za mesiac do druhého piliera odvedie 70,74 eura a od októbra to bude už len 31,44 eura. Za rok tak človek s priemerným platom odvedie do druhého piliera o 471,6 eura menej ako dnes.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností upozorňuje, že toto riešenie nepomôže. Odôvodňuje to nepriaznivou demografiou, ktorá sa prejaví po roku 2030. Sociálna poisťovňa vtedy podľa asociácie nebude schopná zabezpečiť penzistom dôchodky v dostatočnej výške. „Pri navrhovanom znížení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nevzniknú sporiteľom ani dostatočne vysoké úspory na dôstojné prežitie staroby,“ upozornila v pripomienkovom konaní.
„Ak by sme mali v štátnom rozpočte prebytok, považoval by som za rozumné podporovať šetrenie v druhom pilieri. Dnes si však nemôžeme dovoliť požičiavať si na trhoch za vysoké úroky na to, aby sme dotovali druhý pilier, ktorého výnosy navyše nepokrývajú ani infláciu,“ obhajuje zníženie odvodov štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian. Štát totiž znížením odvodov na súkromné dôchodky o päť percent ročne získa približne päťsto miliónov eur. Táto suma sa následne nebude musieť uvoľňovať zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne na vyplácanie súčasných dôchodkov.
Najväčším prekvapením reformy druhého piliera je zvyšovanie poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti a otvorenie druhého piliera na pol roka pre vstup i výstup.
Dnes si správcovia penzií za zhodnotenie o sto eur účtujú za svoju prácu 5,6 eura. V budúcnosti to bude 10 eur. Odplata za zhodnotenie peňazí stúpne zo súčasných 5,6 percenta na 10 percent. Smerom hore zamierili i poplatky za správu majetku v negarantovaných fondoch. Kým dnes sporiteľ s majetkom tisíc eur za rok zaplatí tri eurá, v budúcnosti to bude šesť eur. Poplatky za správu pri fondoch zameraných na akcie stúpnu zo súčasných 0,3 percenta na 0,6 percenta.
Čo sa týka otvorenia druhého piliera, ministerstvo práce nechce zverejniť analýzu, na základe ktorej spravilo takéto rozhodnutie. „Analýza nám hovorí o tom, že pri takýchto významných zmenách bude dobré, aby sme otvorili druhý pilier vzhľadom na to, že tieto zmeny prekračujú rámec obvyklosti a mohli by nastať komplikácie v podobe súdnych sporov,“ obhajuje otvorenie druhého piliera Michal Jurči z ministerstva práce.
Dôchodkový vek sa najbližšie štyri roky meniť nebude. Od roku 2017 sa však začne upravovať v závislosti od strednej dĺžky života. Predpokladá sa, že to bude približne 50 dní každý rok.
Napriek tomu, že Richter opakovane tvrdil, že vláda zavedie inštitút minimálnej penzie, v návrhu zákona nič také nie je. „Novému inštitútu minimálneho dôchodku a tretiemu pilieru sa budeme venovať v prvom polroku budúceho roku,“ vysvetlil minister. Sľúbil však, že minimálna penzia bude odrážať zásluhovosť a bude jasne rozlišovať toho, kto do systému odvádzal poistné z minima a toho, kto neprispieval vôbec.
Novela zákona okrem dôchodkov mení výšku odvodov pre živnostníkov, zavádza odvody pre dohodárov a znižuje maximálnu dávku v nezamestnanosti. Kým dnes je maximálna dávka 1 175 eur, od januára sa bude rovnať priemernej mzde, čo je 786 eur.
Najdôležitejšie zmeny, ktoré v najbližších rokoch čakajú penzijný systém
Zmena spôsobu valorizácie od roku 2013
- Penzie sa majú valorizovať o pevnú sumu v závislosti od medziročného rastu inflácie a medziročného rastu priemernej mzdy a priemernej mesačnej sumy jednotlivých dôchodkov nasledovne:
v roku 2013 inflácia 50 % a mzdy 50 %,
rok 2014 inflácia 60 %, mzdy 40 %,
2015 inflácia 70 %, mzdy 30 %,
2016 80 % a mzdy 20 %,
2017 inflácia 90 % a mzdy 10 %,
rok 2018 inflácia za domácnosti dôchodcov 100 %.
Zvyšovanie dôchodkového veku
- od roku 2017 sa bude upravovať podľa strednej dĺžky života. Predpokladá sa, že to bude približne 50 dní každý rok.
Úprava vymeriavacieho základu pre SZČO
- Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania sa zvýši o zaplatené povinné poistné a príspevky a takto upravený sa vydelí koeficientom 1,486. Prechod sa bude realizovať postupne v období 3 rokov, a to od súčasného koeficientu 2 pri sociálnom poistení na koeficient 1,9 v roku 2013, na 1,6 v roku 2014 až po 1,486 v roku 2015.
- Minimálny vymeriavací základ – od 1. januára 2013 sa navrhuje prechod na 50 % z priemernej mesačnej mzdy (oproti súčasným 44,2 %).
Úprava minimálneho vymeriavacieho základu pre vybranú skupinu poistencov štátu a dobrovoľne poistené osoby
- Malo by sa to týkať ľudí, ktorí dostávajú peňažný príspevok na opatrovanie, a osôb, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu človeku s ŤZP, a dobrovoľne poistených osôb a súvisí so zmenou vymeriavacieho základu pre SZČO. Od 1. januára 2013 sa navrhuje zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu zo 44,2 % priemernej mesačnej mzdy na 50 %.
Zníženie dávky v nezamestnanosti
- V súčasnosti je maximálna dávka v nezamestnanosti obmedzená zákonom tak, že denný vymeriavací základ je najviac vo výške určenej ako podiel 3-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Od 1. januára 2013 sa navrhuje jeho zníženie z 3– na 2-násobok. Dávka sa tak nebude vyplácať vo vyššej sume ako priemerná mesačná mzda – v súčasnosti 786 eur.
Platiť odvody budú musieť aj dohodári
- Poistné na sociálne poistenie budú platiť aj dohodári, študenti a dôchodcovia nižšie.
Zjednotia a zvýšia sa maximálne vymeriavacie základy na poistné na sociálne poistenie (z 1,5-násobku a 3-násobku na 5-násobok priemernej mesačnej mzdy)
- Od 1. januára 2013 sa tak bude platiť najviac z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové, garančné a poistné do rezervného fondu solidarity.
Druhý dôchodkový pilier
Sprísnia sa podmienky nároku na priznanie predčasného starobného dôchodku pre sporiteľov
- Už od 1. októbra 2012 sa navrhuje, aby jeho priznanie pre sporiteľa bolo podmienené výslednou sumou dôchodku vyššou ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu – čo znamená zvýšenie zo súčasného 0,6-násobku, t. j. v rovnakej výške ako pre poistenca, ktorý je výlučne len v priebežne financovanom dôchodkovom systéme.
Dobrovoľný vstup prvopoistencov
- Od 1. januára 2013 sa navrhuje dobrovoľný vstup až do dosiahnutia 35 rokov veku.
Zníženie príspevkov
- Od 1. októbra 2012 sa príspevky znížia zo súčasných 9 % na 4 % z vymeriavacieho základu sporiteľa s možnosťou dobrovoľného prispievania si navyše od 1. 1. 2013 (dobrovoľné príspevky budú daňovo zvýhodnené do úrovne 2 % z čiastkového základu dane).
Dočasné otvorenie druhého piliera pre vstup a výstup
- Opäť už od 1. októbra 2012 do 31. marca 2013 sa dočasne otvorí systém starobného dôchodkového sporenia obojstranne pre vstup a výstup, t. j. umožnenie vstupu do II. piliera a zároveň návrat do I. piliera.
Zdroj: návrh novely zákona o sociálnom poistení