Za nedôveru Froncovi hlasovalo 24 poslancov Smeru, Bohumil Hanzel nebol prítomný, 24 poslancov ĽS-HZDS a deväť komunistov. Nedôveru mu vyjadrilo aj 12 nezávislých poslancov – Dušan Jarjabek, Ján Mikolaj, Igor Pinkava, Rudolf Žiak, Ivan Hopta, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban, Gustáv Krajči, Zuzana Martináková, Branislav Opaterný a Vojtech Tkáč. Ministra podržali koaličné strany KDH, SDKÚ a SMK. Poslanci ANO sa na hlasovaní nezúčastnili. Hlasovania sa zdržali nezávislí Robert Nemcsic, Ivan Šimko a Anton Danko.
Mimoriadnu schôdzu sa podarilo doobedu predsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému otvoriť až na tretí pokus.
Pri tých predchádzajúcich sa totiž poslanci nechceli prezentovať, a to napriek tomu, že sedeli v sále.
Froncovi chýba schopnosť koncepčne usmerňovať rezort, vytvárať podmienky pre prepojenie úloh medzi jednotlivými sekciami a dokázať komunikovať s predstaviteľmi iných koncepcií a pohľadov na riešenie problémov. Tieto, ale aj ďalšie chyby pri riadení ministerstva vyčíta Froncovi skupina 32 poslancov Smeru-SD, KSS a niekoľkí nezávislí. Poslanci tvrdia, že Fronc sa v skutočnosti vo svojom rezorte nevyzná, a to napriek tomu, že v ňom pôsobí sedem rokov – štyri ako štátny tajomník a takmer tri ako minister. Poslanci mu vyčítajú, že vo funkcii sa venuje len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému a cirkevnému školstvu. Chybou podľa nich je, že nevenuje dostatočnú pozornosť verejným školám.
Najnovším dôsledkom Froncovej nekoncepčnej práce bol podľa poslancov škandál okolo externej časti tzv. nových maturít, najmä A úrovne testov z matematiky.
„Dodatočne sme sa dozvedeli, že konečnú podobu testov nevidela ani ústredná maturitná komisia a jej členovia údajne na ministrovo odporúčanie prijali oba formálne uznesenia s vedomím, že na testoch sa ešte dotiahnu drobnosti,“ dodávajú poslanci v odôvodnení, prečo by mal Fronc prísť o svoje kreslo. V súvislosti s maturitami zároveň kritizujú aj ministrovo rozhodnutie o opakovaní písomiek z matematiky pre všetkých študentov, ktorí si zvolili A úroveň.
Poslanci, ktorí navrhujú vyslovenie nedôvery Froncovi, argumentujú, že minister nevenoval a nevenuje pozornosť financovaniu odborného školstva. Okrem toho vôbec nepripravil obsahovú reformu. Moderný zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý mal priniesť zmenu obsahu výučby, nebol minister podľa poslancov schopný pripraviť za tri roky. Dôsledkom toho je, že naďalej platí norma z roku 1984. Zároveň nebol schopný ani pripraviť nový zákon o pedagogických pracovníkov, ktorý napríklad prijali v susednom Česku, či Poľsku.
Hrušovský verí, že minister školstva svoje reformy obháji
Predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský verí, že minister školstva Martin Fronc obháji svoju pozíciu a vysvetlí reformy, ktoré urobil a ktoré postavili školstvo z kolien na nohy. Kresťanskí demokrati si podľa neho uvedomovali, keď preberali rezort školstva, že ide o jeden z najťažších rezortov. Fronca pritom považuje za jedného z najreformnejších ministrov školstva akého Slovensko po roku 1989 malo. Návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády považuje Hrušovský za legitímny nástroj opozície a vôbec sa nečuduje, že ho využíva. Parlament je tým miestom, kde sa majú vyjadrovať politické stanoviská k práci ministrov, poznamenal Hrušovský a dodal, že by poslanci mali byť korektní a v prvom rade hľadieť na vecnú stránku problému ako na politickú.
„Martin Fronc je pre mňa úspešným, pracovitým, slušným a obetavým človekom,“ povedal ďalej Hrušovský. Zároveň dodal, že ho pozná a preto vie, že „nebude vykrikovať, nebude robiť gestá a ani ironické poznámky", ale poslancom bude trpezlivo odpovedať na ich otázky. Podľa Hrušovského možno tichšie ako sú zvyknutí pri iných ministroch. Poslancom pritom pripomenul citát klasika, „že aj v tichom človeku silno búcha srdce“. „Ja viem, aké veľké miesto v srdci Martina Fronca zaberá zodpovednosť za vzdelanie detí, mladých ľudí a ďalších generácii Slovenska,“ vyznal sa predseda parlamentu a KDH.
Fronc nedokáže robiť reformné kroky, vyhlásil Čaplovič
Minister školstva Martin Fronc nedokáže robiť reformné kroky. Pod jeho vedením došlo skôr k formálnym zmenám a nie k zásadným obsahovým zmenám. Vyhlásil podpredseda Smeru Dušan Čaplovič pri prezentácii návrhu na odvolanie Fronca z postu ministra. „Skutočná reforma nie je len o prerozdelení finančných zdrojov, o presune kompetencií a zvyšovaní platov. Reforma je reformou až vtedy, keď je programová a najmä obsahová,“ zdôraznil Čaplovič.
Ministrovi Čaplovič vyčítal nedostatky takmer vo všetkých činnostiach spadajúcich do jeho kompetencie. Podľa neho sa Fronc venuje len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému a cirkevnému školstvu a dostatočne sa nevenuje verejným školám. Nerieši problémy v oblasti športu a mládeže a nevenuje pozornosť ani reforme odborného školstva. Negatívne sa vyjadril aj k legislatívnej práci rezortu. Froncovi vyčítal aj to, že nie je schopný zvolávať pravidelne štvrťročne porady, predtým s vedúcimi odborov školstva krajských a okresných úradov a od roku 2004 s prednostami krajských školských úradov. Prvá a posledná porada s prednostami krajských školských úradov bola pred viac ako rokom, upozornil Čaplovič.
Vyvrcholením Froncovej nekoncepčnej práce sú podľa Čaploviča práve udalosti okolo nových maturít. Okrem problémov s matematickými testami pripomenul aj chyby v testoch pri cudzích jazykoch a pri slovenskom a maďarskom jazyku. „Všetky skúšky boli chaotické a učitelia zachraňovali čo sa dalo,“ zdôraznil Čaplovič. Pripomenul, že zadania boli často nejednoznačné a mnohé tlačivá školy vôbec nedostali.
Cuper: Fronc má maďarské srdce
Tragédia ministra školstva Martina Fronca je podľa poslanca Jána Cupera (ĽS-HZDS) v tom, že jeho srdce bije po maďarsky.
„Celé ministerstvo, hovoria ľudia, že bije maďarským srdcom. Že sa tam už rozpráva väčšinou po maďarsky a že tam riadia väčšinu slovenského školstva maďarskí úradníci,“ vyhlásil v dnešnej rozprave parlamentu k návrhu na Froncovo odvolanie Cuper.
Poslanci sa v rozprave nevyhli vzájomnému obviňovaniu za chyby minulosti. Predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský pripomenul, že v minulosti „tu bola jedna vláda, ktorá bránila tomu, aby EU rešpektovala Slovensko ako jednu demokratickú krajinu a neodstúpila!“ Až občania SR podľa neho rozhodli vo voľbách o tom, že jej tento mandát odobrali.
Cuper v tejto súvislosti „priateľom z KDH“ odkázal, že pokladá za ich osobnú tragédiu neustále odvolávanie sa „na tie komédie, ktoré v deväťdesiatom siedmom a ôsmom roku povymýšľali sčasti aj oni.“ Za dva a pol roka, počas ktorých nebol v parlamente, podľa jeho slov skoro denne študoval tisícstranové spisy spravodajských hier, ktoré boli menej alebo viac primitívne urobené z popudu politikov dnešných vládnych strán. „Dostali ste sa k moci tým, že ste ľudí oklamali rôznymi spravodajskými hrami a vykresľovali ste politikov HZDS vďaka úplatným novinárom ako nejakých zloduchov a antidemokratov. Ale z toho sa stále žiť nedá!“ vyhlásil Cuper.
Fronc odmieta kritiku
Minister školstva Martin Fronc odmieta kritiku opozičných poslancov a ich argumenty, pre ktoré žiadajú jeho odvolanie. Skupine 32 poslancov, ktorí sa podpísali pod návrh na vyslovenie nedôvery odkázal, že s viacerými výhradami odmieta strácať čas a slová. „Nechcem totiž viesť trápnu polemiku,“ konštatoval minister po tom, ako si v rozprave vypočul argumenty zákonodarcov. Zdôraznil, že chce naďalej pokračovať v reformách, ktoré odštartoval. Chce pokračovať, hoci je to cesta namáhavá a bolestivá. Bolestivá pre všetkých, nielen pre samotného reformátora.
Fronc pred plénom vyhlásil, že tri štvrtiny z Programového vyhlásenia vlády, ktoré spadajú pod jeho rezort, dokázal počas dvaapolročného pôsobenia na čele ministerstva školstva splniť. Minister odmietol kritiku, že najviac času venuje vysokému školstvu a nedostatočne myslí na regionálne školstvo. Zároveň však dodal, že práve vysokoškolskej reforme sa začal venovať už ako štátny tajomník v predchádzajúcom volebnom období. Deň pred tým, ako bude parlament rozhodovať o ďalšom z kľúčových zákonov vysokoškolskej reformy kritizoval opozíciu, že zákon o študentských pôžičkách zúžila len na „poplatky.“
Poslancom pripomenul, že za jeho pôsobenia na ministerstve sa zmenilo financovanie základných a stredných škôl, ktorú umožnil zákon prijatý v roku 2003. Fronc tvrdí, že túto zmenu ocenili aj predstavitelia ZMOS-u, čo vníma ako najväčšie ohodnotenie. Vo svojej „obhajobe“ šéf rezortu pripomenul aj prijatý zákon nadväzujúci na decentralizáciu samosprávy. Rovnako zdôraznil zákon, vďaka ktorému sa od júla zvýšia platy pedagógov.
Šéf rezortu sa vo svojom vystúpení nevyhol ani problémovým novým maturitám. Priznal, že pri ich zavádzaní sa stala vážna chyba, ale „takéto veci sa dejú aj v iných krajinách, aj tam, kde majú s testami skúsenosti.“ Zároveň konštatoval, že len žasne, koľko odborníkov je v parlamente, ktorí zrazu vedia, ako sa majú testy robiť.
Po vystúpení ministra Fronca poslanci pristúpili k hlasovaniu. Zo 126 prítomných poslancov hlasovalo za vyslovenie nedôvery 69, proti bolo 54 a traja poslanci sa zdržali. Na odvolanie člena vlády je potrebných minimálne 76 hlasov. Minister Fronc teda zostáva vo svojom kresle.