Ministrom spravodlivosti bude asi Harabin

Novým ministrom spravodlivosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Je pravdepodobné, že okrem iného bude presadzovať aj zrušenie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry.

30.06.2006 16:52
debata

Povedala to poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová. Sám Harabin údajnú nomináciu na ministerský post nepotvrdil ani nevylúčil. „Všetko je predčasné, pretože nič ešte nebolo rozhodnuté. Nemám sa zatiaľ k čomu vyjadrovať,“ povedal Harabin.

„Takýto variant je pre mňa výsmechom spravodlivosti,“ reagovala na správy o svojom možnom nástupcovi dosluhujúca ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Pripomenula, že Harabin stál v čele Najvyššieho súdu počas vlády Vladimíra Mečiara. V tomto období Slovensko čelilo kritike za prešľapy v demokracii.

Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic sa k možnej nominácii Harabina na post šéfa ministerstva odmietol vyjadriť. „Nepovažujem za vhodné, aby som sa k tomu vyjadril,“ povedal aj Lipšicov predchodca Ján Čarnogurský.

Tóthová, o ktorej sa tiež hovorilo ako o možnej ministerke spravodlivosti, považuje navrhnutie Harabina za „veľmi správne rozhodnutie“. „Treba si ešte počkať na priority volebného programu, bolo však už povedané, že treba zrušiť Špeciálny súd a Špeciálnu prokuratúru,“ povedala Tóthová k možným prioritám budúceho ministra.
Zriadenie Špeciálneho súdu a prokuratúry presadil Lipšic. Tieto inštitúcie sa zaoberajú okrem iného najzávažnejšími prípadmi kriminality či korupcie.

Menovanie Harabina do čela rezortu spravodlivosti nepotvrdil, ani nevyvrátil predseda Smeru-SD Robert Fico. Dodal však, že bude rešpektovať nominácie koaličných partnerov Smeru na posty ministrov.

„Pán Harabin bol predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aktívny sudca a podľa môjho názoru bol aj legitímne druhýkrát zvolený za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z dôvodov, ktoré doteraz nie sú celkom vyjasnené, bol zbavený tohto druhého funkčného obdobia,“ povedal Fico.

Voľbu Harabina do čela Najvyššieho súdu označil Ústavný súd za neplatnú v roku 2003. Harabin totiž pri voľbe mohol hlasovať za seba, čo však napadol jeho protikandidát Sergej Kohut, ktorý túto možnosť nemal. Do čela Najvyššieho súdu sa nakoniec dostal Milan Karabín.

Harabín bol častým terčom médií

Horúci kandidát Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko na ministra spravodlivosti Štefan Harabin je na Slovensku známy najmä ako bývalý predseda Najvyššieho súdu, kde začal pôsobiť počas éry vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998.

Médiá súdu za Harabinovho pôsobenia vyčítali okrem iného kontroverzné rozsudky či tolerovanie sudcov, ktorí za komunistického režimu figurovali v politických procesoch.
Sám Harabin všetky obvinenia odmietal, bránil sa na súde v Štrasburgu a vo funkcii prežil aj spory s vládami Mikuláša Dzurindu, keď ho chceli z funkcie odvolať.

O kreslo predsedu prišiel až po tom, čo Ústavný súd na žiadosť jedného z Harabinových protikandidátov zrušil platnosť voľby, v ktorej si Harabin vybojoval znovuzvolenie. V ďalšom hlasovaní si už členovia Súdnej rady vybrali za šéfa Milana Karabína. Harabin na Najvyššom súde zostal ako sudca.

Medzi najostrejších Harabinových kritikov patrili po roku 1998 ministri spravodlivosti Ján Čarnogurský a Daniel Lipšic. Prvý z nich bol iniciátorom pokusu o Harabinovo odvolanie, Lipšic Harabina zas kritizoval za to, že na súde odmietal zaviesť náhodné elektronické prideľovanie spisov.

Harabinovi média a vláda vyčítali aj údajný nedostatok nezávislosti, čo sa malo prejaviť napríklad v roku 2002, keď Najvyšší súd rozhodoval o prepustení z väzby bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu, obvineného z viacerých trestných činov. Súd Lexu prepustil, hoci ho predtým polícia chytila na úteku v Južnej Afrike. Sudcovia, ktorí o tom rozhodli, dostali podľa denníkov Sme a Pravda od Harabina vysoké odmeny. Ten však súvislosť s prípadom popieral a Lexu neskôr súdy oslobodili.

Bývalému šéfovi Najvyššieho súdu vyčítali aj prípad, keď nezasiahol proti sudcovi Najvyššieho súdu Jurajovi Štefankovi. Ten sa so sekerou v ruke údajne prerúbaval do bytu, ku ktorému nemal užívacie právo. Na Najvyššom súde pôsobilo za Harabina viacero sudcov, ktorí za komunizmu poslali do väzenia disidentov. Príkladom boli Pavel Toman a Štefan Minárik – tí na štyri roky väzenia odsúdili jednoho muža za šírenie kresťanských samizdatov alebo sudcovia Harald Stiffel a Emil Bdžoch, ktorí odsúdili na trest väzenia kňaza.

Harabin sa bránil nielen pred politikmi, ale aj pred médiami. Od denníka Pravda nedávno vysúdil tri milióny korún za uverejnenie série kritických článkov, komentárov a karikatúr na jeho osobu. Práve Pravda písala ešte v roku 2002 aj o údajnom podozrivom zaobchádzaní s majetkom na Najvyššom súde.

debata chyba