Široký v priebehu jedenástich rokov prešiel viacerými funkciami v rozviedke, v rokoch 1985 – 1990 bol zástupcom rezidenta na československej ambasáde vo Washingtone. Široký bol za svoju prácu v rozviedke viackrát odmenený, v januári 1989 dostal 2 500 korún za „kvalitné rozpracovanie a prevedenie verbovky“ a v marci 1988 dostal 2 000 korún za „pomoc sovietskym priateľom“. Široký pre spravodajskú službu chcel pracovať aj po revolúcii, vtedajší federálny minister vnútra Ján Langoš však jeho žiadosť zamietol. Informáciu zverejnil internetový portál sme.sk.
V júni 2006 sa Široký ohradil voči informáciám, že bol pred rokom 1989 členom alebo spolupracovníkom komunistickej tajnej služby. „Bol som v štátnej službe na ministerstve zahraničných vecí. To je všetko, čo k tomu môžem povedať,“ uviedol podnikateľ, ktorý býva označovaný aj ako jeden z údajných mecenášov vládneho Smeru.
„Chcem byť čo najviac prospešný nášmu socialistickému zriadeniu tým, že budem aktívne bojovať proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi,“ uviedol Široký v žiadosti žiadosť o prijatie do zložiek ŠtB. Veľkopodnikateľ prešiel v priebehu 11 rokov viacerými funkciami v rozviedke, v rokoch 1985 – 1990 bol zástupcom rezidenta na československej ambasáde vo Washingtone.
„Postupne sa zapracoval do náročnej problematiky USA po línii politickej rozviedky. V práci prejavuje iniciatívu a presnosť, kvalita spracovaných podkladov má stúpajúcu úroveň,“ napísal o ňom podľa podplukovník Eduard Plexa.
Široký bol podľa za svoju prácu v rozviedke viackrát odmenený, v januári 1989 dostal 2 500 korún za „kvalitné rozpracovanie a prevedenie verbovky“. Pre spravodajskú službu chcel údajne pracovať aj po revolúcii, vtedajší federálny minister vnútra Ján Langoš však jeho žiadosť zamietol.
Spoluprácu s komunistickou ŠtB už v minulosti Širokému vyčítal bývalý generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie Peter Šťastný. Obviňoval ho aj zo zlého hospodárenia na zväze. Avšak aj po tomto medializovanom spore si Široký udržal stoličku šéfa hokejového zväzu, na ktorej sedí od roku 1998.
Širokého okrem toho obvinil zakladateľ českých harvardských privatizačných fondov Viktor Kožený z toho, že spreneveril veľkú časť majetku týchto fondov. Široký to však označil za „hlúposti a táraniny“.
Široký: Pôsobenie v rozviedke je minulosť
Niekoľkokrát som pre médiá potvrdil, že som pracoval v zahraničnej službe, konštatuje vo svojom stanovisku na dnes medializované informácie Juraj Široký. „V každom štáte bola, je a bude rozviedka jej súčasťou. Je nepísaným pravidlom, že o pôsobení v zahraničnej službe sa verejne nikdy nehovorí. Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť,“ tvrdí Široký a upozorňuje, že „táto kauza sa pravidelne opakuje už tretí rok“. Dodáva, že mnoho rokov sa venuje podnikaniu, športu a rodine a všetko, čo urobil vo svojom živote "v minulosti aj v súčasnosti, sa nikdy nepriečilo zásadám slušnosti.“
Dokumenty ŠtB sú pre verejnosť dostupnejšie
K dokumentom o bývalých predstaviteľoch komunistickej Štátnej bezpečnosti sa od štvrtka môžu ľudia dostať jednoduchšie. Umožnila to elektronická databáza archívnych fondov Ústavu pamäti národa, ktorý sa zaoberá skúmaním obdobia neslobody v rokoch 1939 až 1989. Ústav tiež zverejnil ďalšie mená 2927 bývalých príslušníkov ŠtB.
Na internete tak môže verejnosť zistiť názvy a čísla archívnych fondov ústavu, ich časové rozpätie a rozsah. Obsah si je potrebné vyžiadať. „Výhodou tohto projektu je, že bádateľ môže pomocou elektronickej žiadanky priamo si vyžiadať dokument z archívu ÚPN,“ povedal riaditeľ archívu ústavu Ladislav Bukovszky. Verejnosť sa tak podľa neho dostane aj k agentúrnym a operatívnym zväzkom. (viac si prečítajte TU)