Novák: Alzheimer kradne pamäť, nie dušu

Aj keď sa to nezdá, Slovensko patrí medzi európske mocnosti vo výskume Alzheimerovej choroby a dokonca sa uchádza o koordináciu pri hľadaní lieku proti nej v rámci celej únie. Málo sa vie, že profesor Michal Novák (60) z Neuroimunologického ústavu SAV sa zaradil medzi objaviteľov pravdepodobného pôvodcu "choroby 21. storočia".

Michal Novák
Michal Novák z Neuroimunologického ústavu SAV
Autor:

Čo hovoríte na informáciu, že vedci Standfordskej univerzity už vypracovali krvné testy, ktoré umožnia včas rozpoznať Alzheimerovu chorobu?
Médiá, ktoré pred dvoma týždňami priniesli túto správu, sa poponáhľali so závermi. Ide totiž o vedeckú štúdiu a nie test. Diagnostický postup, ktorý štúdia uplatnila, označil až 30 percent zdravých ľudí za chorých na Alzheimerovu chorobu a, naopak, vyše 10 percent chorých za zdravých, čo je priveľa. Aj táto štúdia je však krokom správnym smerom a raz môže priviesť k predklinickým testom.

Čo vlastne už vedci vedia o Alzheimerovej chorobe?
Vedia toho pomerne dosť. Chorobu síce nevieme ešte vyliečiť, ale vieme ju liečiť. Vieme ju výrazne spomaliť a vieme, do určitej miery, ktoré rizikové faktory ju vyvolávajú a urýchľujú. Vieme ich geneticky určiť. A vieme aj to, ako sa starať o mozog postihnutý touto chorobou. Tak, aby jeho výkonnosť klesala čo najmenej.

Kedy sa podarí nájsť účinný liek proti alzheimerovi?
Na to vám presne neodpoviem. Je tu však nádej, že už by to veľmi dlho trvať nemalo. Pozrite, kým na prvom celosvetovom sympóziu venovanom tejto chorobe sa nás pred dvadsiatimi rokmi zišlo v Amerike tristo, na ostatnom, desiatom takomto stretnutí bolo už takmer päťtisíc účastníkov. Svet si konečne uvedomil, že je tu problém, ktorý onedlho môže vykoľajiť zdravotnícke systémy a nesmierne zaťažiť ekonomiku. Preto najmä priemyselne najvyspelejšie krajiny venujú obrovské prostriedky na výskum, hľadanie lieku a včasnú diagnostiku choroby.

Alzheimerova choroba sa stáva epidémiou?
Tichou epidémiou šedivejúceho ľudstva. Štatistika hovorí jasnou rečou. Dnes je vo svete registrovaných už 24 miliónov chorých. A ročne pribúda vyše 4 a pol milióna nových prípadov. Ale nie všade rovnako. Predpokladá sa, že vo vyspelých krajinách vzrastie počet chorých do roku 2040 o sto percent, kým v rozvojových až o 300 percent.

Prečo je to tak?
Tam sa ešte len zvyšuje priemerná dĺžka života. Je dokázané, že výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s predlžovaním života, s tým ako starneme a zabúdame.

Vyskytuje sa však aj medzi štyridsiatnikmi. Ako je to možné?
Človek sa totiž môže narodiť s poruchou v géne, ktorá neskôr vyvolá chorobu. Takéto prípady sa však podieľajú iba dvoma percentami na celkovom počte ochorení. Ide o takzvané agresívne formy choroby, ktoré sa môžu potichu a bezbolestne plaziť aj 35 až 40 rokov, kým sa prejavia. V mozgu však máme miliardy neurónov, ktoré možno prirovnať k malým počítačom. Ak sa jeden pokazí, druhý ho nahradí. Organizmus sa poruchu snaží zadržať, niečím ju vyrovnať, odstrániť a v tom je vlastne naša nádej. Lebo keby sa vynájdením účinného lieku podarilo spomaliť chorobný proces, oddialiť prejavenie príznakov choroby aspoň o päť rokov, už aj to by bol úspech a veľká úspora výdavkov na zdravotnú starostlivosť a opateru chorých.

Objav, na ktorom ste sa v Cambridgei podieľali, súvisel s odhaľovaním poškodených neurónov. Na čo ste vtedy prišli?
Pošťastilo sa mi desať rokov pracovať v slávnom Laboratóriu molekulárnej biológie, kde objavili okrem iného štruktúru ,,modrej stužky života", čiže náš genetický zápis, kyselinu DNK. Bol som vo výskumnom tíme, ktorý viedol sir Aaron Klug a kde pracovali ďalší dvaja nositelia Nobelovej ceny Milstein a Walker. A na čo sme prišli? Že hlavnou zložkou Alzheimerovej neurofibrilárnej patológie je tau proteín, čiže bielkovina, ktorá je dôležitá pre vytváranie a uchovávanie pamäti v našom mozgu. Za určitých nepriaznivých okolností sa z nej stáva chorá a veľmi nebezpečná molekula. Vie totiž prilákať zdravé molekuly a zmeniť ich na choré. Čo je horšie, choroba sa potom šíri cez nervové dráhy častí mozgu podieľajúcich sa na tvorbe pamäti.

Je to ako rakovina.
Alzheimerova choroba má štádiovitý vývoj, v priebehu ktorého sa zdravý tau proteín premieňa na chorý, a ten nezadržateľne mení zdravé molekuly tau proteínu v nervových bunkách a dráhach mozgu na choré. Áno, hovorievame aj o tichej forme rakoviny mozgu.

Po svojom druhom návrate z Cambridgea do Bratislavy ste založili nielen Neuroimunologický ústav, ale aj denné centrum Memory pre postihnutých Alzheimerovou chorobou. Čo vás k tomu viedlo?
Človek s Alzheimerovou chorobou má prevrátený režim, v noci je hore a cez deň spí. Pýtam sa, ako dlho vydrží ekonomicky činný člen rodiny podávať akceptovateľný výkon vo svojom povolaní? Nie dlho. V liečebnom centre je pacient od rána do večera v starostlivosti odborníkov, lekárov, kvalifikovaných opatrovateľov ovládajúcich špeciálnu reč s pacientmi s Alzheimerovou chorobou, ktorí jeho pamäť udržujú v aktívnom stave. Medzi napredovaním tejto choroby a úbytkom pamäti je totiž priama úmera. Najhoršie pre postihnutého alzheimerom je, keď si ho nevšímame, zavrieme ho niekde a ešte nebodaj mu podáme sedatíva, aby nevyrušoval.

Hovorí sa, že alzheimer kradne človeku dušu. Je to pravda?
Nemyslím si to, alzheimer skôr pripravuje človeka o verbálnu možnosť vyjadrenia svojho duševna, duša však určite zostáva v celej šírke a hĺbke. Stačí si pozrieť ich výtvarné diela alebo ich len pohladiť a ihneď uvidíme, že sú schopní plného vyjadrenia citov dokonca aj vo veľmi neskorých štádiách ochorenia.

Bývajú však agresívni.
Ak niekto povie, že pacient je agresívny, zakaždým si pomyslím na možnosť, že s ním nevie komunikovať jazykom, ktorému postihnutý rozumie. V centre Memory sú odborníci, ktorí zvládajú túto komunikáciu a dokážu postihnutých odpútať od podnetov, ktoré ich rozčuľujú.

Ako dlho možno žiť s alzheimerom, kým sa naplno neprejavia jeho príznaky?
To je veľmi individuálne. Poznatky z liečebných centier hovoria o rozmedzí od 2 do 24 rokov. Veľa závisí od toho, či sa podarí spoľahlivo zistiť rizikové faktory a spomaliť chorobný proces. Preto je také dôležité, aby sa pacient predčasne nedával preč z rodinného prostredia a aby sa to kombinovalo s denným liečebným centrom, kde máme diagnostickú ambulanciu, ktorá dokáže určiť aj genetické príčiny choroby. Spomeniem prípad rodiny, kde sa alzheimer dedil. V centre sa objavila 40-ročná matka s poruchou v géne. Má tri deti, u dvoch sa nezistila dedičná predispozícia pre túto chorobu, u jednej dcéry sa síce zistila genetická porucha, ale nie taká, ktorá sa prejaví ochorením. Viete, aké bolo dôležité pre celú rodinu poznanie, že všetky deti môžu ďalej žiť bez tejto záťaže?

Prečo nie sú podobné centrá v ďalších slovenských mestách?
To je otázka pre niekoho iného. My sme vypracovali model vrátane riešenia interiéru, ktorý ponúkame všetkým krajským samosprávam. Ale asi nepociťujú ekonomickú ťarchu alzheimera, ktorá sa ešte len prejaví. Na Slovensku už dnes je okolo 60-tisíc ľudí postihnutých touto chorobou. So starnutím populácie ich rýchlo pribúda. Kým vo vekovej kategórii 65– až 74-ročných máme 2 percentá postihnutých, v kategórii od 75 do 84 rokov je ich už 19 percent a vo vekovej skupine nad 85 rokov – až – 42 percent. Smutné je, že len málo z nich navštívilo odborného lekára. Napríklad počet liečených pacientov v roku 2006 bol 3 018.

Čo má človek robiť, aby ho vo vyššom veku nepostihol alheizmer, ak pravdepodobnosť výskytu choroby je taká veľká?
Musíme sa o svoj mozog starať ako o každý iný orgán, nesmieme ho zanedbávať. Mozog je nesmierne náročný v prvom rade na kyslík, preto je také dôležite, aby sme ho aspoň raz denne dôkladne okysličili. Mimochodom, na to stačí 20 minút zrýchlenej chôdze.

A čo tréning pamäti?
Ten je nevyhnutný, preto v centre Memory trénujú už aj zdravých seniorov. Neuróny udržujem tým, že myslím, že som aktívny a pozitívne naladený. Ďalšia vec – nie náhodou sa voláme Neuroimunologický ústav. Lebo imunitný systém prispieva k tvorbe pamäti a myslenia. Žijeme však v čase plnom stresov. A stres je veľký nepriateľ imunitného systému. Pod vplyvom chronického stresu veľa buniek tohto systému jednoducho zmizne, rozpustí sa. Ak mám zle ,,namiešané" gény, treba sa stresom vyhýbať.
Prof. MVDr. Michal Novák, PhD, D. Sc. (60) – neurovedec. Vyštudoval molekulovú imunológiu na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Postupne pracoval v Helmintologickom a Virologickom ústave SAV. V rokoch 1985 až 1994 bol na dlhodobých pobytoch v Laboratóriu molekulárnej biológie Centra medicínskeho výskumu a na univerzite v Cambridgei (Veľká Británia). Po návrate založil Neuroimunologický ústav SAV, ktorý odvtedy vedie. V roku 1994 založil Nadáciu Memory, je predsedom jej správnej rady. Je tiež zakladateľom a predsedom Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti. Značný je ohlas na jeho objavné poznatky vo vedeckom svete. Citujú sa v takmer 2 000 zahraničných publikáciách. Medzi najvýznamnejšie patrí spoluautorstvo na objave tau proteínu ako príčinného pôvodcu Alzheimerovej choroby. Je členom medzinárodných vedeckých spoločností a redakčných rád prestížnych vedeckých časopisov. Je laureát Zlatej medaily SAV.

Miroslav Lajčák, William Lacy Swing

Lajčák rokoval so šéfom Medzinárodnej organizácie pre migráciu

28.06.2016 14:44

Otázky migrácie boli hlavnou témou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a generálneho riaditeľa IOM Williama Lacyho Swinga.

Robert Kaliňák

Koalícia nesúhlasí s návrhom opozície na odvolanie Kaliňáka

28.06.2016 13:29

Koaličná rada nesúhlasí s návrhom na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Robert Fico, Brusel, summit EÚ-Turecko

Fico: Nebudeme naliehať na Britániu na aktiváciu článku o odchode z EÚ

28.06.2016 12:02, aktualizované: 13:28

Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina v EÚ nebude podľa premiéra Roberta Fica naliehať na Britániu, aby aktivovala článok 50 o vystúpení z EÚ.

Miroslav Lajčák, William Lacy Swing

Lajčák rokoval so šéfom Medzinárodnej organizácie pre migráciu

28.06.2016 14:44

Otázky migrácie boli hlavnou témou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a generálneho riaditeľa IOM Williama Lacyho Swinga.

Mario Draghi, ECB

Draghi: Svetové centrálne banky by mali zosúladiť svoje kroky

28.06.2016 14:33

Svetové centrálne banky by sa mali snažiť zosúladiť svoje menové opatrenia, aby zabránili destabilizácii z rozdielneho tempa rastu.

Branson

Branson: Virgin Group stratila pre brexit tretinu hodnoty

28.06.2016 14:29

Britská spoločnosť Virgin Group stratila po rozhodnutí Británia vystúpiť z Európskej únie asi tretinu hodnoty.

Turkey

Putin a Erdogan majú v stredu hovoriť o normalizácii vzťahov

28.06.2016 14:24

Prezidenti Ruska a Turecka Vladimir Putin a Recep Tayyip Erdogan budú spolu v stredu, 29. júna, telefonicky hovoriť, a to na návrh ruskej strany. Oznámil to Putinov hovorca Dmitrij Peskov.