Robert Fico si ešte ako opozičný politik spolu s manželkou zadovážil vinohrad s rozlohou 800 štvorcových metrov. Podľa Dzurindu išlo o pozemky, ktoré dostala v rámci reštitúcií staršia pani z Nového Mesta nad Váhom. Tá ich podľa šéfa SDKÚ predala „doktorke“ z Bratislavy, od ktorej ju asi za 37-tisíc korún kúpili jej susedia z bratislavských Dlhých Dielov, manželia Ficovci.
Hodnota tejto pôdy časom niekoľkonásobne stúpla. Kým Fico zaplatil podľa Dzurindu za štvorcový meter v časti Podhorský pás asi 47 korún, realitné kancelárie dnes v tejto lokalite predávajú štvorcový meter od 5 500 do 13-tisíc korún.
To znamená, že pôda, ktorú má premiér za 37-tisíc korún, má dnes hodnotu najmenej 4,4 milióna korún. „Premiér podľa najskromnejších odhadov zarobil šesť miliónov korún,“ tvrdil Dzurinda.
Fico nepoprel, že vinohrad získal tak, ako to povedal Dzurinda. Potvrdil aj to, že pozemok kúpil za necelých 40-tisíc korún. Zdôraznil však, že na svojom pozemku chce v budúcnosti pestovať len vinič. „Nie som idiot, aby som si pre 800 metrov nejakého vinohradu pokazil povesť a dobré meno,“ zdôraznil premiér.
To, že Fico pozemky stále vlastní, potvrdzuje aj výpis z katastra, ktorý je prístupný na internete. Susediacu parcelu vlastní podľa výpisu advokátka Anna Čukanová, ktorá býva na rovnakej adrese ako slovenský premiér. Z druhej strany Ficova vinica susedí s pozemkom, ktorý patrí dcére Ficovho spolustraníka Dušana Muňka.
Štátny tajomník Dušan Muňko (Smer) poprel, že by získal pod cenu lukratívne majetky. „Vytlačte si v katastri, budete vidieť, čo tam je,“ podotkol.
O výstavbe Podhorského pása sa rozhodlo ešte v roku 1998. Urbanistická štúdia, na základe ktorej sa začala v tejto lokalite bytová výstavba, sa teda pripravovala už v čase, keď Čukanová kupovala reštituované pozemky. „(Fico) dobre vedel, že nekupuje vinice, ale stavebný pozemok,“ dodal expremiér.
K reštitúcii pozemku, ktorý v súčasnosti vlastní Fico, malo dôjsť okolo roku 1997. V tom čase bol šéfom Slovenského pozemkového fondu Juraj Moravčík, neskôr Michal Štangel. Obaja kandidovali v roku 2005 za župných poslancov aj s podporou Smeru.
Vlani sa veľká časť územia viníc v Novom Meste v územnom pláne zmenila na stavebné pozemky. Či sa preklasifikovalo aj zaradenie Ficovej pôdy, premiér nevedel povedať. Bránil sa tým, že pozemky kúpil päť rokov po tom, čo boli zreštituované.
HZDS nechcelo Ficove pozemky komentovať. „Neviem detaily, nevyjadrím sa,“ uviedol podpredseda HZDS Milan Urbáni.
Hovoriť nechcel ani exminister Miroslav Jureňa, ktorého premiér odvolal práve pre pozemkovú kauzu. „Sú tu isté dohody, ja ich nechcem porušiť, nebudem reagovať,“ povedal. Jureňa tiež poprel, že by opozícia mohla získať podklady o Ficovi z prostredia HZDS, prípadne od zosadeného nominanta HZDS v pozemkovom fonde Branislava Brízu. „Určite nie,“ zdôraznil.
Bríza aj Jureňa boli odvolaní pre kšefty s pozemkami, ktoré mali podobný scenár. Reštituentka z Michaloviec dostala ako náhradu pozemky vo Vysokých Tatrách. Asi milión štvorcových metrov zeme od nej odkúpila za 13 miliónov korún firma GVM, ktorej majiteľ je dobrý známy Vladimíra Mečiara. Hodnota pozemkov však môže byť podľa niektorých odhadov až miliardu korún.
Z podobných kšeftov s reštituovanou pôdou obvinil pred zopár dňami Fico SDKÚ. Tvrdil, že známy podnikateľ Ján Badžgoň blízky SDKÚ získal podobným spôsobom asi päť hektárov zeme okolo Bojnického zámku.