Predstavitelia Slovenska a Maďarska, ako aj príbuzní obetí položili k pamätníku vence a zapálili smútočné sviečky.
Minister Kašický v smútočnom príhovore zdôraznil, že ľudský život je nesmierne vzácny a krehký, pritom je neraz náročný, ťažký, ba v niektorých chvíľach až neznesiteľný.
"Takou chvíľou pre celé Slovensko bol čierny štvrtok 19. januára 2006. Letecká tragédia pri obci Hejce otriasla naozaj každým. Vojaci sa vracali z ťažkej misie v Kosove, misia však zostala nedokončená. Zostal len obrovský smútok nad stratou 42 životov. Stali sa hrdinami, lebo vskutku naplnili podstatu svojho poslania. Nasadili svoje životy, pomáhali iným, bojovali za mier, budoval stabilný život v krajinách, kde demokratické štandardy ešte nie sú dostatočne implementované. V Kosove bojovali aj za Slovensko, aj za náš mier a slobodu, za demokraciu. Tento pamätník nám ich bude navždy pripomínať, bude miestom úcty, pitnej spomienky a rozjímania, ale je aj mementom ľudskej spolupatričnosti. Nezabudnime na tých, ktorý aj v čase smrti nezabudli na nás, aby sme nezostali zabudnutí my sami,“ povedal Kašický.
Foto: ČTK
Foto: ČTK
Foto: ČTK
Foto: ČTK
Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj Martin Farkaš s manželkou. „Nie nechajte ma. Sú to pre mňa ešte stále veľmi bolestné spomienky,“ povedal s pohnutím Farkaš. Pietna spomienka sa v piatok konala aj priamo v trebišovských kasárňach, z ktorých zhynulo desať vojakov.
"Odhalili tu pomník desiatim vojakom, ktorí zahynuli pri tejto havárii, bola smútočná omša. Mali to krásne zorganizované, na úrovni,“ povedal Ján Krištan, ktorému zahynul syn. "Hoci už prešli dva roky, stále sú tie spomienky veľmi ťaživé. Stále nevieme zabudnúť, stále ho čakáme, v našich spomienkach je taký zdravý, a živý ako bol. My sme ho totiž nevideli mŕtveho,“ povedal Krištan premáhajúc dojatie. Na záver pietnej spomienky sa konala v miestnom kostole smútočná omša.