Najviac si cení tie, na ktorých sa mu pracovalo najťažšie. „Je to náročné, tie veci sú úplne miniatúrne, tenšie ako zápalky. Kedysi mi stačili okuliare, teraz už používam aj lupu a naozaj sa musím s nimi pohrať,“ hovorí umelec.
Má rád a obdivuje sakrálne umenie, zatiaľ má na konte 350 betlehemov. Jeho figúrky majú niekoľko milimetrov, ale aj vyše metra. Je schopný použiť na výrobu postavičiek či maštale všetko, na čo sa pozrie. V jeho rukách vznikajú netradičné betlehemy. Vo fľaši, v žiarovke, mušli, z hadej kože či chleba. „Všetko to musím premyslieť, napríklad betlehemy zo zemiakov. Pri nich som sa toľko našpekuloval, čo urobiť, aby nepodľahli skaze a postavičky ostali zachované, nakoniec sa mi to však podarilo,“ ukazuje Práznovský zemiakový betlehem.
A keď je Práznovského betlehem z chleba, tak je z chleba úplne všetko. Maštaľ z kôrky, figúrky zo striedky. Hovorí, že najlepšie sa vyrába, keď je chlebík ešte teplý. Rovnako aj z gaštana, vlašského, lieskového či kokosového orecha alebo manga. Figúrky vystrúhal umelec z kôstky, maštaľ vznikla zo šupky. „Robím ich aj z úplne bežných vecí, ktoré používame či konzumujeme – zo zeleniny, z ovocia alebo rôznych cudzokrajných orechov,“ hovorí netradičný ľudový umelec. Väčšinou rozrobí naraz päť až desať betlehemov, na ktorých pracuje štyri či päť dní. Vymodeluje a vymaľuje postavičky a potom ich vkladá do betlehemských maštalí.
Aj keď je jeho najobľúbenejším materiálom drevo, betlehemské postavičky spraví aj z moduritu, skla, kameňov, hliny, vysekáva ich do vápenca, pieskovca a nepálenej tehly. Nevšedné diela bude mať vystavené do 9. januára v Kysuckom múzeu v Čadci, ináč ich má všetky vo svojom žilinskom byte. Okrem toho maľuje, už 30 rokov sa venuje kresbe, grafike, kolážam. Je rodený Trnavčan, do Žiliny ho zaviala ako mladého policajta práca. Dodal, že manželka Marta má pre jeho výtvarnú tvorbu a obľúbené betlehemy pochopenie. „Sama mi nachádza a odkladá materiály, z ktorých potom môžem vyrábať,“ uzavrel rozprávanie Jozef Práznovský.