V Ústave SR sa ďalej píše, že "ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“
Ústavný právnik Radoslav Procházka sa k téme v súčasnom predvolebnom období nechce vyjadrovať. Ako ďalej povedal svoj právny názor prezentoval vlani v Hospodárskych novinách. Pre vydanie denníka z 8. októbra 2008 v článku „Vďaka Mečiarovi boduje Gašparovič“ uviedol, že je to otvorená otázka. "Ja sa domnievam, že sa väčšina má počítať z platných hlasov a platné sú len tie, ktoré sú odovzdané,“ uviedol.
Podľa Kresáka je výklad Ústavy jasný
Naopak, ústavný právnik Peter Kresák považuje „pokus o otvorenie diskusie“ o obsahu tejto časti ústavy (odsek 4 článok 101– je citovaný vyššie, pozn. redakcie) v súvislosti s blížiacimi sa voľbami prezidenta za „zjavne neopodstatnený z viacerých dôvodov“. Pri čítaní tohto ústavného článku si podľa Kresáka „azda aj menej pozorný čitateľ všimne, že na označenie potrebného počtu hlasov nositeľov moci – voličov, na dosiahnutie určitého výsledku, použil ústavodárca v jeho obsahu dve zásadne odlišné označenia“. V prvom kole voľby prezidenta, keď sa hovorí o „nadpolovičnej väčšine platných hlasov oprávnených voličov“ je podľa Kresáka oprávnený volič "osoba, ktorá je nositeľom aktívneho volebného práva“. Podľa zákona o voľbe prezidenta právo voliť prezidenta majú všetci občania Slovenska, ktorí v deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa na území Slovenska. Ide o približne 4 250 000 voličov.
„Oprávnený volič sa pritom samozrejme môže, ale nemusí, zúčastniť týchto volieb,“ pripomína ústavný právnik. Inak je to v druhom kole volieb hlavy štátu, kedy je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Tým sa podľa Kresáka tieto dve skupiny voličov úmyselne a jednoznačne odlíšili. „Slovné spojenie ´nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov´ totiž označuje nadpolovičnú väčšinu všetkých občanov oprávnených voliť prezidenta a slovné spojenie ´ najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov´ označuje najväčší počet hlasov tých oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách prezidenta SR,“ zhrnul svoje stanovisko Kresák.
„Pôvod a zmyslel tohto odlišovania je spojený s postavením priamo voleného prezidenta, snahou dosiahnuť jeho čo najväčšiu legitimitu v ústavnom prostredí a čo najvyššiu mieru celonárodnej zhody na osobe hlavy štátu, ktorú si vyberajú priamo občania.“ Preto podľa Ústavy, „ak sa v prvom kole nepodarí žiadnemu kandidátovi na funkciu prezidenta dosiahnuť podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, nasleduje štandardné znižovanie kritérií na zvolenie niektorého z kandidátov v kole nasledujúcom, utvorením reálnych podmienok výber hlavy štátu s najväčšou (už nie nadpolovičnou) podporou voličov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že celá diskusia o ´údajnom spore´ je vedená o neexistujúcom ústavnom probléme,“ dodal Peter Kresák.
Rozhodnúť by mohol Ústavný súd
Údajný problém okolo výkladu Ústavy v prvom kole voľby prezidenta by mohol vyriešiť Ústavný súd. Ten však podľa jeho hovorcu Jozefa Skybjaka od svojho vzniku až doteraz nevydal žiadne rozhodnutie k voľbe prezidenta. „Neriešil ani podobnú vec, v ktorej by vydal rozhodnutie, ktoré by sa dalo analogicky aplikovať aj na voľby prezidenta,“ uviedol ďalej Skybjak. O výklad Ústavy ho môžu požiadať len oprávnené osoby – aspoň 30 poslancov parlamentu, prezident, vláda, súd a generálny prokurátor.
Sporný výklad ústavy v prvom kole volieb prezidenta znamená možné spory v prieskumoch volebných preferencií. Tri výskumné agentúry – Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade, agentúra MVK a spoločnosť GfK Slovakia potvrdili, že pri aktuálnych prieskumoch voličských preferencií k marcovým voľbám prezidenta vychádzajú pri počítaní percent v prospech jednotlivých kandidátov z počtu zúčastnených voličov. Preferencie sa teda počítajú z tých respondentov, ktorí by využili svoje voličské právo a išli by voliť.
Slováci doposiaľ vždy rozhodli v II. kole
Marcové prezidentské voľby sú v poradí treťou priamou voľbou hlavy štátu, dovtedy volil prezidenta parlament. Zatiaľ sa nestalo, že by voľby vyhral niektorý z kandidátov na prezidenta už v prvom kole. Žiadny v ňom ešte nezískal nadpolovičnú väčšinu zo všetkých oprávnených voličov ani zo zúčastnených voličov – teda tých, ktorí prišli k volebným urnám.
Súčasný prezident Ivan Gašparovič pri ohlásení opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu 23. januára uviedol, že ak niektorý z kandidátov vyhrá prvé kolo volieb, nemal by to byť ústavno-právny problém.