„Vykladač mi z palmových zvitkov prečítal, ako sa volá môj otec i moja mama, pritom to nie sú bežné krstné mená. Povedal mi, že mám dvoch synov, jeden študuje psychológiu a druhý zákony našej zeme. Bolo to šokujúce, pretože môj syn v čase, keď sme navštívili knižnicu palmových listov v severnej Indii, študoval právo ešte len dva mesiace. Odkiaľ sa to tak rýchlo mohli dozvedieť?“ pýta sa PhDr. Karol Kleinmann, známy psychológ a psychoterapeut z Bratislavy.
V novembri minulého roka navštívil Indiu spoločne s manželkou a doslova niekoľko hodín pred odletom naspäť na Slovensko sa im podarilo absolvovať návštevu jednej z legendárnych indických veštiarní. „O vykladaní z palmových zvitkov, o tom, že v Indii jestvujú knižnice, kde má každý, kto tam príde, svoj palmový list s napísaným osudom, som čítal ešte pred troma desiatkami rokov v prácach známeho psychiatra Stanislava Grofa. Tak som si povedal, že ak budem mať možnosť dostať sa tam, chcel by som takýto výklad absolvovať,“ vysvetľuje doktor Kleinmann.
Možno na tom niečo bude?
O knižniciach palmových listov vyšla knižka Na stope osudu od manželov Ritterovcov. Annetta a Thomas Ritterovci sú Nemci, ktorí v 90. rokoch precestovali Indiu, vyhľadávali a navštevovali „knižnice ľudských osudov“. Ako prví Európania si smeli svoje záznamy odniesť a v Nemecku ich dali preskúmať. Z palmových listov sa dozvedeli o sebe i svojej rodine také veci z minulosti, že keď sa im aj budúcnosť po niekoľkých rokoch naplnila, napísali o tom vyše 220– stranovú knihu. Počas procedúry obradného čítania sa Ritterovci, v tom čase ešte neboli manželmi, dozvedeli, že si dajú vzájomný sľub manželstva v známom hoteli v meste na veľkej rieke, kde sa hovorí podobným jazykom, ako je ich rodná nemčina. Neskôr sa naozaj zasnúbili vo viedenskom hoteli Sacher.
Rukopis palmového listu tvrdil aj to, že svoj sľub naplnia o päť rokov neskôr ďaleko na juh od svojej vlasti na otvorenom mori. Neskôr sa reálne zosobášili na palube plachetnice pri tureckom pobreží. Dalo by sa povedať, že tieto veci mohli zámerne uskutočniť len kvôli veštbe. Ritter však opisuje, ako mu tzv. predčitateľ z palmového listu tvrdil, že sa narodil blízko mesta, ktoré bolo 23 rokov pred jeho príchodom na svet úplne zničené. A matka jeho matky z diaľky sledovala, ako obloha nad týmto mestom svieti, keď ho likvidoval oheň. Vysvetľuje, že sa naozaj narodil v nemeckých Drážďanoch, ktoré počas II. svetovej vojny ľahli popolom a jeho babička z matkinej strany ako mladá žena prežila letecký útok na mesto. Podľa jeho tvrdení bola veštba veľmi precízna a fakty z minulosti overiteľné.
„V knižnici palmových listov sme boli raritou, okrem nás tam v čakárni sedelo len zopár Indov ako na policajnej vyšetrovačke,“ opisuje svoje zážitky PhDr. Kleinmann. "Na úvod nám zobrali odtlačok prsta a napísal som im, že sa volám Karol. Na základe toho vyhľadali prvé palmové listy. Neskôr sa začali pýtať kvôli bližšiemu určeniu konkrétneho palmového listu. Položia asi 50 otázok, napríklad: Je prvé písmeno mena vášho otca D? Vy len odpoviete áno-nie. Alebo: Narodili ste sa v zime? Keď poviete nie, otočí palmovým listom a ide ďalej. Neviem, či je v tých otázkach nejaký špeciálny algoritmus, v každom prípade mi neskôr oznámili presný dátum môjho narodenia.
Na chvíľu som Inda nechtiac zmiatol, keď sa ma opýtal, či sa krstné meno môjho otca končí na „ra“. Odpovedal som nie a po ďalších siedmich záporných odpovediach bolo jasné, že sme sa v pátraní zjavne vybrali zlým smerom. Keď som však pochopil, že „ra"u nich znamená "r“, už to bolo jasné, môj otec je totiž Dezider. Vzápätí mi povedal, áno, otec mi zomrel, mama ešte žije a manželka je Mária. To by ma až tak neprekvapilo, lenže on mi oznámil, že síce je lekárkou, pracuje však v administratíve. Moja žena len pol roka predtým zmenila miesto. Tak sme si overili, že naozaj našiel môj palmový list a musel som čakať 8 hodín na čítanie o tom, čo ma čaká a neminie."
Osud si každý píše sám
„India je jedinou krajinou, v ktorej sú knižnice osudu,“ píše v knihe Boh nehrá v kocky známy nemecký spisovateľ Johannes Buttlar, autor populárno-náučnej literatúry na témy od astrofyziky až po Bermudský trojuholník. „Už pred tisícročiami zachytávali indickí proroci na 6 cm širokých a 48 cm dlhých palmových listoch životy a osudy ľudí, dokonca aj Európanov, ktorí nikdy predtým v Indii neboli. Odhliadnuc od niekoľkých výnimiek môže každý navštíviť takúto knižnicu palmových listov, aby si z toho svojho dal prečítať priebeh vlastného osudu. Obsah týchto listov tí, čo ich schovávajú, každých 800 rokov prenesú zo starých krehkých listov na čerstvé. Na počudovanie sa návštevník dozvie všetko o svojom vlastnom živote, živote svojich rodičov súrodencov, manželky a detí. Okrem podrobností týkajúcich sa povolania sú tu zaznamenané dokonca aj charakteristické telesné znaky.“
Manželia K. (neželali si byť menovaní) sa vrátili z južnej Indie len pred niekoľkými dňami. Navštívili tam známu knižnicu v Kančipurame. „Podľa mňa je to podvod,“ myslí si Lenka K. „Každému z nás zobrali odtlačok prsta a už si nespomínam, či sme museli napísať aj svoje krstné meno. Otázky nám kládli takým spôsobom, že vylučovacou metódou zistili vek i povolanie, vyslovene triafali naslepo. Pri mene mojej mamy vymenovali celú abecedu, kým sme skončili pri "G“ a následne začali hádať krstné meno. Z minulosti nám nič konkrétne nepovedali, zhrnuli len veľmi všeobecné fakty, sľúbili nám, že sa dožijeme viac ako 72 rokov, budeme šťastní. Myslím si, že je to predovšetkým výnosný biznis, pretože dohromady sme tam obaja nechali v prepočte asi tritisíc Sk. Možno som skeptik, ale ja som tomu neuverila, hoci kniha od Ritterovcov ma pôvodne nadchla. Keď v prípade belocha niekto ohromne vyveští, že sa narodil mimo Indie, tak to je vrchol. Na to by som prišla aj ja a nemusím mávať s palmovým listom!"
Aj doktor Kleinmann pripúšťa, že neskôr, keď od neho Indovia začali „lanáriť“ peniaze dokonca aj za to, že sa zaňho bude guru modliť v rámci „ozdravných opatrení“, šili s ním už všetci čerti. „V prvej chvíli som si naozaj myslel, že Karol Kleinmann to má všetko niekde napísané, na záver som sa proste už len ponáhľal na letisko. Bol to však rozhodne zaujímavý, nezvyčajný zážitok,“ dodáva psychológ. Nuž, zázraky sú v dnešnom svete vzácne. V treťom tisícročí treba mať všetko vedecky overené a musí ísť o nesporne reálne, dokázateľné skutočnosti. Pre mnohých je však stále veľmi lákavé aspoň na okamih zahliadnuť, čo nám život nachystal. Aj preto tisíce ľudí v najrôznejších časopisoch čítajú horoskopy a vykladači snov, astrológovia, kartárky či jasnovidci si rozhodne nemôžu sťažovať na nedostatok klientov.