Najprv Nemci rozdávali žuvačky. Potom začali rabovať

Tam, kde teraz v Údolí smrti pri Dukle pripomínajú koniec vojny staré tanky, mali miestni ľudia nasadené zemiaky. Vtedy iba sedemročná Mária Vančíková z Kružlovej si na všetko pamätá. Oslobodenie Československa odštartovala Karpatsko-duklianska operácia, ktorá si vyžiadala životy tisícov vojakov na oboch stranách.

09.05.2009 10:15
Dukla Foto: ,
Známy pamätník na Dukle postavený padlým československým a sovietskym vojakom.
debata

„Práve, keď sme vyberali zemiaky, začali prichádzať nemeckí vojaci s tankami. Ja som išla domov, mama ešte zostala na poli a čakala na otca, kým príde s konským povozom. Tých vojakov bolo veľa,“ spomína si dnes 72-ročná Mária Vančíková. Mala šťastie, na pole spadla na druhý deň letecká bomba.

Nemci boli najskôr k ľuďom priateľskí. „Deťom hádzali z tankov cukríky, chlapom ponúkali cigarety. Boli zásobení, mali aj dobré konzervy,“ dodáva. Rabovať začali až nemeckí vojaci, ktorí prišli neskôr. Už nemali čo jesť, a tak dedinčanom brali najmä potraviny, kone a kravy. Ľudia si vo vlastných záhradách postavili bunkre, vychádzali z nich len v noci. „Okolo sa strieľalo, lietadlá bombardovali. Nemci boli v našej dedine, Sovieti vo vedľajšej Nižnej Pisanej, navzájom na seba útočili,“ pokračuje Vančíková.

Na ceste od vedľajšej dediny Kapišová po Kružlovú zostalo 39 zničených alebo poškodených nemeckých tankov. Stáli tam jeden za druhým. Povyše dediny pri lese, kde chodili pásť kravy, bol doslova tank na tanku. Nemecké aj ruské.

Neskôr sa situácia vyhrotila. Ľudia museli odísť preč. Išli pešo len s tým, čo mali, desiatky kilometrov, pričom streľba okolo neutíchala. Dostali sa až k Prešovu. Keď sa im minuli zásoby jedla, žobrali. Kto mohol, pomohol.

Do Kružlovej sa obyvatelia vrátili po skončení bojov v marci 1945. Väčšina domov bola vypálená. „Keď deviateho mája oficiálne vyhlásili koniec vojny, vo všetkých dedinách začali zvoniť zvony. Lietadlá zhadzovali letáky. My sme sa však báli, že budú opäť padať bomby,“ hovorí pamätníčka.

K domu prišli sovietski vojaci. Aby im nezhabali koňa, radšej ho schovali. Lenže kôň zaerdžal a už ho brali. Otec ich napokon uprosil.

Mnoho ľudí neskôr zmrzačili alebo zabili zabudnuté míny. Muži pomáhali aj pri pochovávaní vojakov. „Na vozoch ich prenášali na kopy. Nebol to pekný pohľad. Brali ich do Svidníka a na Duklu, kde sú teraz cintoríny,“ dodáva žena z Kružlovej.

debata chyba