Turisti si tak môžu vychutnať výhľad na Tatry ako do roku 1952, keď sa do tejto budovy presťahovali spolu s Burianom kúpele z Tatranskej Lomnice. „Práve vtedy sa rozhodlo, že Štrbské Pleso by mohlo mať lepší liečebný význam pre astmatikov. Preto sa urobila výmena. My sme sa ako štátne kúpele sťahovali na Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica zostala otvorená pre voľný cestovný ruch,“ dodáva Burian. Ako hospodársky riaditeľ spolu s lekárskym riaditeľom mali v areáli Hviezdoslav pod palcom približne 150 zamestnancov v komplexe troch budov: Hviezdoslav, Jánošík a Kriváň.
Najstaršiu z nich, Jánošík, si pôvodne nechal postaviť Jozef Szentiványi v rokoch 1983 – 94 a pomenoval ju Jozefovou vilou. Hosťami v nej boli viacerí Habsburgovci a Coburgovci či srbský kráľ Milan. Po prestavbe a vzniku Československa dostala vila meno Jánošík. V roku 1906 k nej pribudla budova Kriváň a v roku 1923 Hviezdoslav.
„V Jánošíku bývali prevažne zamestnanci, Hviezdoslav a Kriváň slúžili hosťom,“ dopĺňa Burian. Hotel navštevovali najčastejšie turisti z Čiech a Maďarska. ,,Kuchári boli zameraní na originálnu slovenskú kuchyňu a tiež maďarskú. Najviac však znepríjemňoval život lístkový systém," spomína bývalý riaditeľ. Systém platil do roku 1953, čašníci preto museli hosťom za každý obed odstrihávať lístky.
„To bola hrôza. Bez lístkov človek nedostal nič,“ dopĺňa Burian.
Hotely vo Vysokých Tatrách boli v tom čase sezónne. „Zimná sezóna sa začínala v decembri a končila sa v marci. Sem-tam trvala do Veľkej noci, no potom sa hotely zatvárali. Otvorili sa opäť až na leto, a v septembri už bolo znova po sezóne,“ dodáva. Podľa jeho slov mal vtedy Hviezdoslav kapacitu 180 postelí, ktoré bývali vyťažené na približne 60 percent. „Počas jari a jesene boli Tatry z 80 percent zavreté. Medzisezóny neboli, prevádzky sa iba udržiavali,“ vysvetľuje Burian.
Pred hotelom Kriváň stáli obchody a reštaurácia. „Volala sa, vlastne ani neviem prečo, Reštaurácia Končistá. A mali sme aj pekáreň,“ dopĺňa Burian. V zime, keď napadol sneh, zostala cesta k hotelu neprístupná. „Niekedy sme boli aj štyri dni odrezaní od sveta. Preto sme museli mať pekáreň a dostatočné zásoby,“ spomína riaditeľ. Pre turistov sa robili aj jazdy na saniach, ktoré ťahali kone.
V roku 1954 sa režim liečebných kúpeľov sprísnil. Voľný cestovný ruch ochaboval a prestával existovať. ,,Prišli heslá ako Zdravie našim pracujúcim, liečba už nebola prístupná bežnej verejnosti. Vtedy som z Hviezdoslava odišiel. Zostal tam lekársky riaditeľ a ja som šiel k cestovnému ruchu," uzatvára Burian.
Liečebný dom Hviezdoslav postupne chátral a nakoniec ho pre zlý stav museli zatvoriť. Nová rekonštrukcia a dostavba sa začala až v roku 2005.