Jedinú nádej, ako ho dnes vrátiť do života, vidia jeho rodičia v liečbe hyperbarickou komorou. Vďaka nej urobil aspoň malé pokroky. Zdravotná poisťovňa mu však na intenzívnu liečbu v komore prispieť nechce.
„V stredu večer sa sťažoval, že ho bolí uško. Šli sme k lekárovi, ten nezistil nijaký zápal. Vo štvrtok sa normálne hral, v piatok popoludní už bol malátnejší a mal teplotu. V sobotu už bolo zle, na tele mal fľaky, rýchlo sme s ním šli do nemocnice,“ spomína na osudové okamihy dnes takmer štvorročného chlapca jeho mama Margita Turínska.
Lekári robili, čo mohli
Pneumokok zaútočil na malý organizmus plnou silou, Šimonkov stav sa rýchlo zhoršoval. Nákaza sa rozšírila z ucha na mozgový obal a do celého krvného obehu. Lekári v košickej detskej nemocnici robili, čo mohli. Začali mu podávať antibiotiká, infúzie a pripojili ho na umelú ventiláciu. Pre zlyhávanie životne dôležitých orgánov ho museli uviesť do umelého spánku. Kým mu začali pracovať obličky, bolo potrebných až dvadsať narkóz. Lekárom sa nakoniec podarilo zachrániť Šimonkov život, no cena bola privysoká. Prišiel o obe nohy a jednu ruku. Chlapček je navyše odvtedy v bdelej kóme. „Klobúk dolu pred lekármi, čo dokázali. Boli veľmi ústretoví a snažili sa urobiť všetko, čo sa vtedy dalo,“ pochvaľuje si prístup lekárov pani Turínska. Pred Šimonkom napadla pneumokoková infekcia dve malé deti, obe jej nakoniec podľahli.
„Pneumokokom sa mohol nakaziť kdekoľvek. U väčšiny ľudí, ktorí majú imunitu v poriadku, sa pneumokok neprejavuje. U Šimonka to bolo inak a dopadol takto,“ vysvetľuje chlapčekova mama. Vďaka tomu, že väčšina dospelých členov rodiny pracuje na zmeny, dokážu sa pri Šimonkovi striedať. Pre nich je jedinou nádejou na zlepšenie synovho stavu pobyt v hyperbarickej komore, kde sa môže liečiť kyslíkom. Zároveň by veľmi pomohla aj rehabilitácia v Kováčovej.
Liečbu platia zo svojho
Zatiaľ chodia s chlapcom pravidelne do hyperbarickej komory v Košiciach. To však nie je lacný špás. „Poisťovňa prispieva iba na tri série v hyperbarickej komore, každá trvá desať dní. Cena jednej liečebnej série je 265 eur (takmer 8-tisíc Sk). Šimonko by ich mal počas roka absolvovať minimálne desať, najlepšie by však bolo až dvadsať. Na ďalšie série už poisťovňa neprispela,“ hovorí pani Turínska.
Série v hyperbarickej komore tak musí rodina platiť z vlastného vrecka. Pritom vďaka tejto špeciálnej liečbe urobil Šimonko aspoň malé pokroky. Vníma zvuky, dokáže otočiť hlavou i očami a dať najavo, keď sa mu niečo nepáči. Predtým musel prijímať potravu cez sondu do žalúdka, teraz dokáže jesť mixovanú stravu sám. „Keď sme sa v auguste vrátili z nemocnice, tak iba ležal. Teraz sa to zlepšilo. Rada by som s ním šla aj na liečenie do Kováčovej, ale to nám zatiaľ zamietli, lebo nedokáže komunikovať. Pritom by som tam s ním aj tak musela byť ja, takže by to nebol problém,“ myslí si Šimonkova mama.
Rodine Turínskych sa snažili pomôcť aj v ich obci Ruskov. Miestny kaplán Matúš Bašista zorganizoval v obci benefičný koncert, vystúpili na ňom aj Katka Koščová, Marián Čekovský či skupina Komajota. Výťažok z neho poputuje na Šimonkovu liečbu. Rodina chce poprosiť o pomoc aj ministra zdravotníctva Richarda Rašiho. „Pokúšame sa s ním skontaktovať, urobím čokoľvek, aby sa Šimonka ujali v Kováčovej. Dúfame, že sa z bdelej kómy čo najskôr preberie. Sú známe prípady, keď sa tak po niekoľkých rokoch stalo,“ nestráca nádej pani Turínska.