Ak by aj tú Rusi prerazili, rozprestrela by sa pred nimi rovinatá krajina a na ceste do Budapešti by ich sotva niečo zastavilo. Dejepis by sa dnes možno učil inak. To by však ruská armáda nesmela mať váhavých generálov.
Bol to ešte len prvý rok vojny, blížila sa zima 1914. Nič nešlo podľa plánov. Rakúsko-Uhorsko zbytočne čakalo na sľúbené nemecké posily. Velitelia posielali na východné línie, čo mohli. Aj neslávnu Viedenskú brigádu poskladanú zo starších chlapov z domobrany. Jednotky neboli vycvičené a ruské útoky ich ľahko rozbíjali.
Aj preto sa Kornilovovi podarilo preniknúť tak hlboko do tyla nepriateľa. Bol to riskantný manéver, no Humenné (vtedy Homonna) bol dobrý východiskový bod. Rusi ovládli železnicu a mohli tak preklenúť problematické zásobovanie obrovskej armády cez ťažko priechodné Karpaty. Zostávala len Laborecká brána a cesta pre valiacu sa ruskú mašinu by bola voľná. Nakoniec sa tu však zdržali len 24 hodín.
Rakúske vojenské špičky si uvedomili, že situácia je vážna a do oblasti vyslali najzdatnejších veliteľov. Naopak, ruskej generalite to nedochádzalo. Rusi váhali, nevyužili šancu a neposielali do Humenného ďalšie divízie, aby rozšírili prielom. Typický príklad patovosti prvej svetovej vojny. A, naopak, jeden z osvedčených receptov na menšie úspechy v druhej svetovej vojne. Tromf, ktorý im do rúk dával odvážny Kornilov, sa premenil na debakel.
Rakúšania totiž vymysleli dobrý plán. Ich jednotky sa snažili Kornilovovmu vojsku zozadu odrezať únikovú cestu. To by ostalo v Humennom bez podpory a mohlo by padnúť do zajatia. Kornilov zavelil na ústup. Pretĺkali sa horským terénom, utekali s ručnými zbraňami, zanechali množstvo diel a proviantu, časť vojakov padla do zajatia. Chatrná obrana Laboreckej brány si mohla odfúknuť. A bolo po jednej z najväčších ruských príležitostí.
V Humennom stojí dodnes starý železničný most. Dnes slúži len pre peších, no v časoch prvej svetovej vojny to bol hlavný most. A práve cezeň vpochodovali Rusi do Humenného na jednodňovú návštevu.