Málo sa vie, že posledný pacient sa na Slovensku nakazil maláriou iba pred 50 rokmi. A že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila Slovensko za nemalarickú oblasť roku 1963, čiže relatívne nedávno. Krátko predtým zrušili poslednú protimalarickú stanicu vo Veľkých Kapušanoch. Komár Anophelos, ktorý pôvodcu ochorenia prenáša z človeka na človeka, tam však zostal.
„Komáre sú tu a pozvoľna sa vytvárajú ďalšie vhodné podmienky na šírenie malárie,“ upozornil pred časom docent Zdeněk Vostal z Košíc, ktorý proti malárii na východnom Slovensku bojoval už roku 1953. Ako čerstvý absolvent Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe sa zúčastnil na ochranných postrekoch proti komárom na Trati družby, kde cez leto brigádnicky pracovalo okolo 20-tisíc mládežníkov z celej republiky.
Nechce sa veriť, ale archívy neklamú – až 15-tisíc prípadov tejto horúčkovitej nákazlivej choroby zaznamenali kedysi každoročne len v okrese Kráľovský Chlmec. A inde v okolí nebola situácia oveľa lepšia.
Dejinami boja proti malárii na Slovensku sa podrobne zaoberá aj bratislavský parazitológ afganského pôvodu Nasir Jalili. Pred polstoročím podľa neho významnú úlohu zohrali najmä hydromelioračné práce na Východoslovenskej nížine vrátane likvidácie pravidelne zaplavovaných území.
Dnes sa na Slovensku vyskytujú už len prípady malárie zavlečené sem turistami alebo prisťahovalcami z iných, prevažne tropických krajín. Klimatológovia však varujú, že masívne otepľovanie môže výrazne zmeniť mapu výskytu tohto ochorenia.