Tú zásadnú spravila hneď na začiatku. „Boli problémy. A aké. Založila som starobinec. A až potom som začala vybavovať potrebné povolenia. Týmto som povedala všetko.“ Preto funguje podobne ako ďalší súkromníci, ktorí v okrese Levice podnikajú v oblasti starostlivosti o starých ľudí. No ešte v tomto roku plánuje zo starobinca spraviť dom sociálnych služieb. Aby to bolo so zákonom na poriadku.
Zatiaľ je to rozľahlý dom s ďalšími stavbami na dvore. Odkúpila ho ako rozostavanú budovu určenú na agroturistiku, všetko musela sama dokončiť. Práve ho zatepľuje. Okolo je množstvo kvetov, lavičky, sošky. Dnu mala vo štvrtok čisto. Sprchy sú nové, podobne aj záchody. Len hygienikom sa nepozdávali. „Je ich málo. Pri nevládnych ľuďoch by som podľa hygieny potrebovala aspoň štyri, a aby boli zvlášť pre ženy aj mužov. Sú tam aj ďalšie nedostatky. Nemôže však byť všetko dokonalé.“
Teraz má šiestich klientov. Po troch na izbe. Mesačne platia 330 eur. Sedemdesiatnička Aurélia Uhliarová sem prišla aj pre cenu. „Tu sa najem dosť. V prvom domove sa mi nepáčilo, druhý bol drahý.“ Balázsová za ňu dodá, že platila tisíc eur. Osemdesiatničke Márii Gyetvenovej bolo už ťažšie rozumieť. Povedala však, že je „dobre na izbe“.
Balázsová pracovala takmer 30 rokov ako sestrička na geriatrii. Starobinec založila pred tromi rokmi v Zbrojníkoch. Vie o tom, že susedia tam o nej vravia, že svojim klientom nedovolila debatovať so susedmi. Podobne aj Juraj Szebeni v Hronovciach podľa ľudí z okolia nepúšťal do svojho starobinca návštevy. „To je nezmysel, aby som im bránila v kontakte. Sme otvorení návštevám, púšťam každého, nemám čo skrývať,“ namietla a ukázala na nízky a vzdušný plot. Zamknutý nebol. Miestna matrikárka o sťažnostiach dosiaľ nepočula, plánuje si to prezrieť a porozprávať sa. Je to prvý starobinec v obci.