Keby sme chceli niektorého z veľkomoravských panovníkov pasovať za kráľa Slovákov, ktorý z nich by to bol? Kto urobil pre Slovanov alebo pre budúcich Slovákov najviac?
Určite Rastislav. Uvedomoval si totiž politické súvislosti. Rastislav sa usiloval vybudovať nezávislý slovanský štát, slovanskú ríšu, ktorá by bola politicky aj cirkevne nezávislá. Videl však, že sa mu na Veľkú Moravu tlačia Bavori, ktorí ju chceli pokresťančiť, a tým aj politicky podriadiť Franskej ríši. Rastislavovi nezáležalo na tom, odkiaľ by prišli organizátori cirkvi. Obrátil sa najprv na Rím, ale pápež ho odmietol. Preto sa obrátil na byzatnsklého cisára Konštantína III. Ten to využil a poslal mu Konštantína s Metodom.
Ak by sme si teda chceli uctiť niektorého z predkov pamätníkom, bol by to Rastislav?
Ja by som sa priklonila k nemu. A pamätník by mohol stáť na Devíne. Svätopluk bol významný panovník, rozšíril ríšu natoľko, že ju môžeme nazývať aj kráľovstvom. Ale až tak proslovensky naladený nebol. Ja si to aspoň nemyslím.
Je známe, že Svätopluk po smrti Konštantína vyhnal Metoda a jeho žiakov, čiže zakladateľov slovanskej vzdelanosti z Veľkej Moravy. Môžeme povedať, že nebol naklonený staroslovienskej vzdelanosti.
Osobne proti nej možno nemal výhrady, ale mohol do toho byť tlačený politicky. Kňazi, ktorí prišli z Bavorska sa usilovali, aby sa Morava priklonila k rímskej liturgii, kde prevládala latinčina. Svätopluk tlačil Veľkú Moravu skôr do rímskeho okruhu ako k staroslovienskemu.
Bol alebo nebol Svätopluk kráľom?
Svätopluka možno v poslednom období vlády, ku koncu 9. storočia považovať za kráľa. Podarilo sa mu totiž zjednotiť dve kniežatstvá – nitrianske a moravské, čím vzniklo jadro Veľkej Moravy. Svätopluk pripojil k tomuto jadru veľmi veľké územie. Patrili tam Čechy, časť juhovýchodného Nemecka okolo Drážďan, časť Panónie, pravdepodobne časť Potisia a Visliansko. V tom období nie je celkom jasne stanovená terminológia – čo je kráľovstvo a čo je kniežatstvo. Ale tým, že ide o spojenie dvoch kniežatstiev, ku ktorým je pripojené taký rozsah území, môžeme ho považovať za kráľovstvo. Takže Svätoplukovi môžeme pokojne priradiť titul kráľ.
Učebnice dejepisu ho tak neuvádzajú. Deti sa doteraz v škole učili skôr o kniežati Svätoplukovi.
Bežne sa označenie kráľ nepoužíva. Ale ak to niekto použije, nie je to nejaká veľká chyba. V písomných prameňoch sa nestretávame s označením Veľkej Moravy ako kráľovstva.
Kde sa Svätopluk zdržiaval najviac – odkiaľ vládol?
To je veľmi ťažké povedať. Svätopluk začínal v Nitre. Veľká Morava bola duálnym štátnym útvarom. Boli to dve kniežatstvá, moravské a nitrianske. Prvým kniežaťom tam bol Pribina. Keď Mojmír Pribinu vypudil, Rastislav prebral po Mojmírovi Moravu a v údelnom kniežastve nitrianskom ostal Svätopluk. Ten sa chcel Rastislava zbaviť, čo sa mu aj podarilo. Svätopluk sa stal postupne stal z údelného kniežatstva v Nitre vládcom celej Moravy.
Kde sídlil potom? Prečo si myslíte, že to nebola Bratislava?
Myslím si, že keď sa stal moravským kniežaťom alebo kráľom, určite už nesídlil v Nitre. Tam nastúpil jeden z jeho synov. Ale kde sídlil Svätopluk, je dosť ťažké povedať. Takých ,,hlavných" miest tam máme viacej. Keďže sa stal aj moravským panovníkom a Morava bola silnejšia ako Nitrianske kniežatstvo, pravdepodobne sídlil niekde na Morave. Sídla, ktoré sú na Morave zachované, sú rozsiahlejšie a lepšie vybudované, ako tie na Slovenska. Fakt je, že aj na Bratislavskom hrade bolo dosť veľké sídlo, ale nebolo také veľké, že by odtiaľ niekto ovládal aj Moravu. Bratislava bola navyše excentricky umiestnená. Na Morave boli väčšie sídla, ako Pohansko u Břeclavi, Mikulčice, čo je veľké sídlo, kde bolo odkrytých 12 kostolov, Uherské Hradište. Najdôležitejšie sú Valy, čiže Staré Město u Uherského Hradiště, a neďaleko je Velehrad. Čiže osídlenie je tam dosť silné. Preto sa mi nezdá pravdepodobné, že by bol Svätopluk ostal v Bratislave, ktorá je 80–90 kilometrov vzdialená od týchto moravských centier.
Takže sídlil niekde na Morave?
Pravdepodobne vládol z niektorého z moravských centier. Ale z ktorého, to nevieme povedať. Ani traja významní českí archeológovia, ktorí pôsobili v týchto lokalitách sa nedohodli na tom, kde bolo sídlo Svätopluka. Sporili sa medzi sebou o to, kde bolo to centrum. Dnes sa predpokladá, že Mikulčice mohli byť tým vládnym miestom, kde sídlil panovník, a Staré Město, kde je kláštorný komplex, mohlo byť cirkevným miestom. Ale môže sa to posunúť, pretože aj v Mikulčiciach aj v Starom Měste sa našli nielen základy kostolov, ale aj základy palácov. Aj v Bratislave máme taký minipalác, ktorý sme odkryli ešte v 70. rokoch (pozn. red.: minulého storočia). Bol však menší ako tie moravské.
Aký bol význam Bratislavy a Bratislavského hradu vo Veľkej Morave?
Už v tom čase fungovalo podobné územné členenie, ako poznáme z obdobia Uhorského štátu. Bol členený na komitáty, čiže župy. Bratislava bola centrom jednej župy, ktorá bola hraničná. Keďže bola hraničná, bola aj dôležitá. Zachytávala nápory zo západu.
Čie sídlo teda bolo na Bratislavskom hrade, keď nie sídlo Svätopluka?
Určite to bolo nejaké knieža, ktoré strážilo hranicu. Nebolo samé, pretože aj na Devíne bolo dôležité hradisko. Význam hradiska na Bratislavskom hrade podčiarkuje aj to, že bolo opevnené mohutným opevnením.
Existujú nejaké písomné záznamy, ktoré nás informujú o panovníkoch z veľkomoravského obdobia?
Jasná je Nitra, ktorú môžeme v začiatkom pripísať Pribinovi. V Salzburských letopisoch je napísané, že Pribina si nechal vysvätiť biskupom Adalrámom zo Salzburgu kostol v Nitrave. O tom sa nedá pochybovať. Devín sa dá zase bezpečne spojiť s Rastislavom. Vieme o tom, že franský panovník obliehal Devín a Rastislava na hrade Dovina, čiže Devín. O Bratislave máme záznam až z roku 907, čiže po zániku Veľkej Moravy, keď sa tu odohrala bitka medzi Maďarmi a Bavormi. Aj to je v Salzburských letopisoch.
Môžu si Veľkú Moravu prisvojovať ako pôvodnú vlasť práve Slováci?
To áno. Keď sa však povie Slovák, tak sa tým myslí človek, ktorý hovorí po slovensky. Slovenský jazyk sa však vykryštalizoval až v 11. storočí. V 9. storočí to bola len staroslovienčina, z ktorej sa potom v 10. až 11. storočí odštiepili jednotlivé jazyky – český, slvoenský, poľský, bulharský atď. Na pomerne veľkom území sa hovorilo veľmi podobnými jazykmi, čo umožnilo Konštantínovi a Metodovi prekladať do tohto jazyka mnohé písomné liturgické texty a zákony. Vtedy ešte neboli také rozdiely medzi dnešnými slovanskými jazykmi. Takže Slováci vo Veľkej Morave boli, ale nemôžeme ich ešte nazývať Slovákmi.