Po mŕtvych zostalo do 60 pozostalých, ktorí by si mali ako bolestné od vlády rozdeliť necelé dva milióny eur (60 miliónov korún). Za podstatne nižšiu sumu sa k obrovskému majetku baní pritom dostal Čičmanec.
Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza založil roku 1996 štát a podľa vzoru lídra robotníckej strany Jána Ľuptáka previedol 97 percent akcií na zamestnaneckú spoločnosť. Kúpna cena podľa hovorkyne fondu Tatjany Lesajovej dosiahla spolu 26,1 milióna korún a ďalších vyše 150 miliónov korún sa kupec zaviazal preinvestovať. „Nevylučujem však, že tam boli ešte ďalšie zmluvné podmienky,“ dodáva Lesajová.
Na kúpnu cenu sa zložili zamestnanci, ktorým akcie ponúkli. Robotníci však rovnaké práva ako vedenie nedostali. „Bežní zamestnanci si mohli kúpiť akcie zo štyridsaťdeväťpercentného balíka, ten väčšinový bol určený iba pre riadiacich pracovníkov,“ spomína si šéf odborárov v Bani Nováky Jozef Talian.
Čičmanec stál na čele baní od začiatku, a tak mal právo na väčší balík ako ostatní. Súčasne mohol akcie skupovať od tých, čo z baní odchádzali a museli svoj podiel povinne ponúknuť. Ceny boli nízke. „Akcia bola po 100 korún a neskôr po 150 korún. Žiadne premrštené sumy,“ dodáva. Teraz je hodnota jednej akcie 33,2 eura (1 000 korún).
Dzurindova vláda po odchode Ľuptáka s Mečiarom z vlády viaceré privatizácie opäť otvorila. Predaj baní na hornej Nitre jej však neprekážal. Cena bola zaplatená a investície naplnené. „Spis je od roku 1999 v archíve,“ dodáva Lesajová.
Čičmanec ako jeden z mála podnikateľov vychádza s každou vládou. Privatizáciu baní odobril Vladimír Mečiar s Ľuptákom, nespochybnil ju Dzurinda, ktorý s Pavlom Ruskom zaviedol pre bane dotácie, a zadobre je Čičmanec aj so súčasným premiérom Robertom Ficom. Bane a Čičmanca všetky vlády podporovali s tým, že ide o tisíce baníkov v regióne, kde sa ťažko hľadá práca.