Alternatívne školy: Povolený experiment na deťoch

Mnohí rodičia sa rozhodujú radšej pre alternatívnu školu ako klasickú, lebo dúfajú, že deti tam nájdu lepšie vzdelanie aj príjemnú atmosféru. V čom sú tieto školy iné? Ponúkajú viac, alebo je to len moderný trend? Dokáže štát zaručiť úroveň vzdelania a výchovy na týchto školách?

03.09.2009 00:40
škola, žiačka, počítadlo Foto:
Alternatívne školstvo - ilustračné foto.
debata

Čarovným zaklínadlom posledných rokov sa stal „individuálny prístup“, „nadštandardné vzťahy“ a „inovačné metódy“. Presne tieto veci rodičom za ich čias v škole chýbali. V triedach´s trid­siatimi aj viac deťmi bola na všetko jedna šablóna, pevná autorita učiteľa, jednotné modré pero a jednotné trenírky na telocvik. Nosili sme v žiackych veľa známok aj veľa poznámok a kto vybočil z radu, mal problémy. Keď sa po novembri 1989 klíma uvoľnila, rodičia začali pre svoje deti hľadať slobodu aj vo vzdelávaní.

Čo je alternatívna škola?
Alternatívna škola má byť inou možnosťou ako škola tradičná. Nie je to teda klasická škola, ktorá prevzala len niektoré nové prvky výučby, ale je postavená na inej báze. Nemá presné osnovy, nemá klasickú organizáciu vyučovania (inak členené vyučovacie hodiny), iné je hodnotenie žiakov (väčšinou slovné, bez známok, aspoň po väčšinu roka), zavádza iné metódy (napríklad vyučovanie v blokoch), iné predmety, iný je aj celkový systém fungovania školy (užšie kontakty s rodičmi aj so žiakmi, častejšie stretnutia aj častejšie spoločné podujatia). Môže to byť škola štátna alebo súkromná či cirkevná, ale mala by byť iná.

Na Slovensku funguje viacero škôl s inovačným programom, ale len tri typy alternatívnej školy: montessori, waldorfská a integrované tematické vyučovanie.

Všetky alternatívne školy zdôrazňujú celostný rozvoj dieťaťa a podporu jeho individuality, ale každá inými metódami.

V štátnej škole sú deti zošnurované, čo podľa jej kritikov bráni ich individuálnemu rozletu. V alternatívnej škole sú zas uvoľnené, čo podľa kritikov bráni dobrému vzdelaniu a zmyslu pre povinnosť. Každý rodič má možnosť vybrať si, ale mal by vopred vedieť, do čoho ide. A štát by mal dať rodičom istotu, že nech by si vybrali akúkoľvek školu, ktorej dal pečiatku, dieťa tu získa primerané vzdelanie a bude vychovávané k racionálnemu mysleniu.

Kde je záruka
Zákon o výchove a vzdelávaní platí aj pre alternatívne školy. Štátny vzdelávací program ako základná osnova výučby je rovnaký ako na ostatných školách, školy si ho však prispôsobujú podľa svojej koncepcie. Akú majú rodičia istotu, že ich dieťa v alternatívnej škole dostane aspoň rovnako kvalitné vedomosti ako inde?

„Rodičia majú istotu v tom, že alternatívna škola musí prebrať štátny vzdelávací program, okrem toho je tam odborný garant, ktorý tiež zaručuje úroveň,“ vysvetľuje Dana Španková, hovorkyňa ministerstva školstva.

Študijné výsledky žiakov sa zisťujú každoročne – chceli sme teda vedieť, či sú žiaci alternatívnych škôl na tom s vedomosťami lepšie alebo horšie ako žiaci bežných škôl. „Výsledky, prirodzene, sú rozmanité, podľa schopností žiakov, ako v každej inej škole,“ spresnila Španková.

Škola má učiť podľa najnovších poznatkov. Vedomosti žiakov, pedagogické metódy aj celkovú klímu školy má štát sledovať. Požiadali sme preto Štátnu školskú inšpekciu o informácie, ako v porovnaní s inými školami obstoja alternatívne školy a ich žiaci.

„V uplynulých dvoch školských rokoch sme nevykonali žiadnu inšpekciu v týchto školách. V školskom roku 2003/2004 bola inšpekcia v Súkromnej základnej škole waldorfskej a v školskom roku 2002/2003 v alternatívnej montessoriovskej Súkromnej ZŠ v Bratislave. Publikovanie záverov z týchto inšpekcií by bolo neaktuálne,“ napísala nám hlavná školská inšpektorka Anna Korduliaková. Aj staršie informácie by však rodičom pomohli pri rozhodovaní, komu svoje dieťa zveria.

Deti z iných škôl
Etela Hessová je riaditeľkou na štátnej Základnej škole Dr. Milana Hodžu na Palisádach v Bratislave a do školy prijala štyri deti z Waldorfskej školy. „Pravda je, že s učením boli pozadu, ale dobehli to. Každé dieťa je však individualita,“ hovorí.

Podľa jej názoru mnohé prvky alternatívneho vyučovania sú dobré a mali by sa prebrať aj do klasickej školy, ale nie budovať iný, alternatívny systém školstva od začiatku. Náš systém vzdelávania považuje za kvalitný, len by sa mal zmodernizovať niektorými novými technikami výučby.

„Som však presvedčená, že deti by mali vyrastať v prirodzenom prostredí, kde sú deti šikovnejšie aj menej šikovné, chudobnejšie aj bohatšie, deti rodičov s rôznym vzdelaním, rôznej národnosti. Tak sa naučia tolerancii k niečomu, čo je iné. Ak rodičia deti vyselektujú do rôznych špeciálnych, alternatívnych či iných súkromných škôl, združí sa tam jeden typ detí ako v inkubátore. A to pre ich vývoj a chápanie sveta nie je zdravé,“ hovorí pedagogička.

debata chyba