Násobilku vedela v minulom živote
Soňa Nováková dala svoje mladšie dieťa do waldorfskej školy preto, že voči jej staršej dcére použila učiteľka na štátnej škole v bratislavskej Petržalke fyzický trest a vedenie školy to nepovažovalo za vážny problém. Od alternatívnej, a navyše súkromnej, školy preto, pochopiteľne, očakávala lepšiu komunikáciu s rodičmi a osobnejší prístup k deťom.
„Zo začiatku sme boli nadšení. Milo nás prekvapilo farebné a estetické prostredie, v triede bola komorná atmosféra, do dvadsať detí. Mala som pocit, že si tu deti aj rodičov vážia. Počas prvých kontaktov s novou školou nás waldorfskí pedagógovia upozornili, že tempo v prvej triede bude pomalšie. Napríklad, že písať písaným písmom začnú až v druhom ročníku. Nikto nám však nepovedal, že naše deti budú preto hendikepované a že im to znemožní prípadný prestup na ktorúkoľvek školu na Slovensku hneď po prvom ročníku,“ upozorňuje matka Lucie.
Potupne sa začali objavovať aj iné problémy. „Deti boli často bez dozoru, kvalifikovaný dozor popoludní často nahrádzali rodičia. Raz, keď som prišla po dcéru do školy, nikto nevedel, kde je. Ukázalo sa, že ju odviezli spolužiakovi rodičia, ale bez môjho vedomia a učiteľka o tom nič nevedela. Jeden druhák, ktorého učiteľka počas vyučovania za trest vyhodila za dvere, odišiel cez vyučovanie sám domov cez pol mesta,“ dodáva. Navyše zopakoval sa problém s fyzickými trestami: učiteľka dvakrát dala dcére facku a aj táto škola sa zachovala alibisticky.
„Vo štvrtom ročníku som zistila, že moja dcéra stále neovláda násobilku. Keď som jej dohovárala, že sa musí ponamáhať a naučiť sa to poriadne naspamäť, ona mi na to povedala: mami, ja som to v minulom živote vedela, mne stačí len spomenúť si,“ vysvetľuje matka bývalej žiačky prvej waldorfskej školy na Slovensku. V tom čase sa jej však dostali do rúk materiály upozorňujúce na netransparentnosť tzv. waldorfskej pedagogiky, a že reinkarnácia je súčasťou učenia zakladateľa školy Rudolfa Steinera.
„Podľa legislatívy má škola deti učiť na základe vedeckého poznania, ale že budú naše deti vedené, aj keď nepriamo, k antropozofii, to sme netušili,“ hovorí Soňa Nováková. „Kde majú vziať rodičia istotu, že štát, ktorý školu povolil, si aj ustráži úroveň vzdelania na nej?“ pýta sa.
Básňami vyháňali zlého ducha
„Moja dcéra mala poruchy komunikácie a v štátnej pedagogicko-psychologickej poradni mi poradili waldorfskú školu, ktorá práve vtedy vznikala. Nepoznali sme pozadie tejto školy, ako funguje,“ priznáva zároveň Drahomíra Fabianová, matka bývalej waldorfskej žiačky Barbory. Tiež boli spočiatku školou ohúrení. Ale už v druhom ročníku si matka uvedomila, že o školskom prospechu dieťaťa nevie prakticky nič. „Vysvedčenie bolo síce slovné, ale nehovorilo nič o tom, aká je v matematike a ako zvláda slovenčinu, bol to skôr psychologický posudok. Dcéra vraj "neotvorila svoju dušu a že je ťažké k nej preniknúť“, spomína matka.
„Moja dcéra bola zakríknutá, a preto som ju dala do školy, kde som očakávala, že sa jej budú viac venovať. Tu ju však deti prenasledovali, útočili na ňu a škola to neriešila, problém videli v mojej dcére, že sa vraj nevie brániť. Nútili ju pred celou triedou, aby prednášala básničku ako rituálne recitovanie, aby z nej ten problém vyšiel ako zlý duch,“ spomína Drahomíra Fabianová.
Ďalším šokom pre ňu bolo, keď jej dieťa vysvetľovalo, že ľudská hlava je kovová guľa a v nej je celý vesmír. V škole kreslili chobotnice – podľa Steinerovho učenia totiž zároveň s nimi vznikla aj ľudská hlava a v ďalších vývojových obdobiach vznikali ostatné časti tela, znova paralelne s vývojom v ríši zvierat.
Obe matky sa zhodujú v tom, že na waldorfskej škole rodič nemôže kontrolovať, čo sa dieťa učí. „Učebnice nie sú a zošity sú poloprázdne. Ja som sa napríklad až po troch rokoch od mojej dcéry dozvedela, že ako prváci sa učili o tom, že rastliny rastú tak, že trpaslíci ich vytláčajú zo zeme, tak ako som sa to dočítala na internete,“ dodáva Soňa Nováková.
Keď bola dcéra pani Fabianovej dlhšie chorá a matka sa išla učiteľky spýtať, čo ju má zatiaľ doma doučiť, povedala jej, že to má nechať na nich, lebo ona nemá waldorfské vzdelanie. Keď po štvrtom ročníku dcéra robila prestupové skúšky na štátnu školu do paralelnej triedy, nespravila ich pre slabé vedomosti, hoci inteligenčne je na tom podľa testu dobre.
S poruchou komunikácie patrí medzi integrovaných žiakov, ktorým má škola podľa školského zákona pripraviť individuálny učebný plán podľa jej zdravotného stavu. „Škola na to zobrala štátnu dotáciu, ale dieťa medzi ostatné nezačlenila a zodpovedajúce vzdelanie ako integrovanému žiakovi neposkytla, čo potvrdila aj školská inšpekcia, aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Naopak, moje dieťa tu bolo odstrkované a šikanované, vydeľovali ju z kolektívu,“ sťažuje sa Barborkina mama.
Keď sa na to sťažovala, škola na internete zverejnila zdravotnú dokumentáciu jej dcéry aj s jej diagnózou a plnou adresou. „Škola sa tak dotkla našej rodiny a hrubo porušila zákon o ochrane osobných údajov,“ vyhlasuje. Porušenie potvrdil aj Úrad na ochranu osobných údajov a škola sa musela dcére a matke verejne ospravedlniť na internete (ospravedlnenie bolo zverejnené 1 mesiac).
Na waldorfskej škole sa neznámkuje, neprepadáva, nie sú písomky – jediným dokladom pre rodiča je vysvedčenie, ktoré však nehovorí o vedomostiach nič. Hodnotia sa len výsledky žiakov tejto školy ako experimentu, ale k nim sa rodičia nedostali, škola ich len všeobecne informovala, že dopadli výborne. „Garant waldorfskej školy, poradca ministra školstva Miron Zelina v rozhovore pre časopis Týždeň 43/2006 však prekvapujúco tvrdí, že tieto deti sú vedomostne priemerné až podpriemerné,“ dodávajú obe matky.
Dnes dievčatá chodia do tradičných škôl, ale obe museli obetovať jeden školský rok a doučovať sa, aby učivo dobehli. „Platili sme nemalé školné a keď naše deti prestupovali na inú školu, museli sme im platiť doučovanie, lebo škola ich nenaučila, čo mala,“ dodáva Drahomíra Fabianová. Viacerí rodičia vraj deti doučujú paralelne, lebo prestúpiť v šiestom-siedmom ročníku je už veľký problém.
Uzavretá komunita?
Matky sú presvedčené, že okolo školy sa vytvorila dobre a skryto organizovaná komunita. Niektorí rodičia nevedia, do čoho idú, na rozdiel od tých, ktorí si túto školu vyberú zámerne, lebo filozofiu jej zakladateľa sami zdieľajú a školu podporujú. Ďalší majú zviazané ruky, keby chceli dieťa preradiť - prakticky to nie je možné.
"Vzťahy učiteľov s rodičmi sú naozaj nadštandardné, ale v tom zmysle, že prekračujú rámec súkromia. Učitelia nás ako rodičov od začiatku oslovovali krstnými menami a stále od nás žiadali spoluprácu, materiálnu či finančnú. Mnohé rodiny prerušili kontakty so svojimi známymi a nadviazali blízke vzťahy s rodičmi spolužiakov svojich detí, niektoré manželstvá sa rozpadli preto, že jeden partner antropozofii celkom podľahol a druhý ju odmietol.
Nemožnosťou preradiť dieťa do klasickej školy si táto škola rodičov ešte viac pripútava. „O tzv. prestupových ročníkoch sme však pri vstupe do školy neboli vôbec informovaní! Prestupovými ročníkmi, no v rozpore s legislatívou, začali učitelia argumentovať, až keď boli rodičia nespokojní s vedomosťami,“ vysvetľujú matky.
„Škola nám o sebe neposkytla podstatné informácie a podľa mňa je v tom zámer. Niektorí odborníci dokonca označujú stúpencov antropozofie, a tým aj waldorfské školy za sektu či nebezpečný kult,“ dodáva Soňa Nováková.
„Ešte aj po odchode zo školy si o nás zisťujú informácie,“ dodáva Drahomíra Fabianová. Zaráža ju, že pracovníci ministerstva školstva sú oboznámení s pozadím waldorfskej školy, ale nezasiahli. „Nie sú to len naše osobné pocity alebo zlá skúsenosť, ale aj iné prípady, u nás i v zahraničí, poukazujú na to, že táto škola neučí deti kritickému a logickému mysleniu, ale skryto antropozofii, čím si vytvára rezervoár nových stúpencov,“ hovoria obe matky. „Naše deti boli poškodené vo vzdelaní, ale aj osobnostne,“ vyhlasujú.
Matky sú presvedčené, že ich dcéry tým boli diskriminované, lebo nedostali vzdelanie, aké mali dostať. „Myslím, že sme zlyhali pri výbere školy, lebo sme si ju vopred dostatočne nepreverili. Ale spoľahli sme sa na štát a ani nám nenapadlo nedôverovať škole povolenej ministerstvom, ktoré má k dispozícii odborných pracovníkov,“ hovorí Soňa Nováková.