Milionár potvrdil, že kšeft storočia vybavil Bajan

Obchod storočia s pozemkami pre multifunkčnú halu v bratislavskej Petržalke išiel cez župana Vladimíra Bajana. Podnikateľ Ivan Feješ potvrdil, že jeho firma vlani župe predala ornú pôdu stonásobne drahšie ako bola jej účtovná hodnota. Pôvod pozemkov, na ktorých sa zatiaľ žiadna hala nestavia, je pritom stále nejasný.

24.11.2009 06:01
Vladimír Bajan Foto:
Vladimír Bajan
debata

Feješ v pondelok priznal, že územie určené výlučne na rekreáciu a šport ponúkal dlhšie viacerým súkromným firmám i hlavnému mestu, ale neúspešne. „Následne prejavil záujem samosprávny kraj zastúpený pánom Bajanom, ktorý ako bývalý starosta Petržalky má k tejto mestskej časti výrazný vzťah,“ hovorí Feješ.

Bajan však odmieta, že pomáhal pri obchode s pozemkami, ktoré župa odkúpila za 287 miliónov korún. „Sám Bajan nepomohol nikomu – o kúpe rozhodlo zastupiteľstvo, v ktorom predseda nemá hlasovacie právo,“ vyhlásil župan, ktorý sa opätovne uchádza o funkciu.

Za kúpu rolí zdvihla ruku vlani v júni drvivá väčšina župných poslancov – 39 zo 41 prítomných. Návrh predkladal Bajan s tým, že na pozemkoch má vyrásť nová hala, akvapark a ďalšie športoviská. Projekt sa však stále nepohol.

Podnikateľ Feješ tvrdí, že jeho podnikateľská skupina sa k pozemkom dostala dávno cez dedičky po bratislavskom veľkostatkárovi Jozefovi Popperovi. Jeho netere mali v roku 1977 zdediť v Petržalke celkovo až 170 hektárov pôdy.

Pozemok, na ktorom mal vyrásť nový komplex. Foto: Ľuboš Pilc
pozemok, Petržalka Pozemok, na ktorom mal vyrásť nový komplex.

K okolnostiam vyplatenia dedičov po Popperovi, alebo ich rodinných príslušníkov, sa Feješ nechce vyjadrovať. „Ako som sa s nimi vyrovnal, nie je podstatné, je to ich a moja súkromná záležitosť,“ dodal. O pozemky sa v minulosti súdilo hlavné mesto a Slovenský pozemkový fond.

Podnikateľova firma Petržalka Invest, ktorá nemá zamestnancov, vykázala vďaka obchodu so župou 228-miliónový zisk. Štátu na daniach za rok 2008 odviedla 53 miliónov korún. Bajan tvrdí, že obchod bol v poriadku a on osobne z neho nemal nič. „Ja ani moji spolupracovníci z projektu nijako neprofitujeme. Ak má niekto iné dôkazy, jeho povinnosťou je oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní,“ vyhlásil Bajan.

Bratislavská župa pozemky od spoločnosti Petržalka Invest nakúpila po 3 200 korún za štvorcový meter. Podľa Bajana tým ušetrila 100 miliónov korún, čo má dokazovať súdnoznalecký posudok, ktorý územie predané za 287 miliónov ohodnotil na 387 miliónov korún.

Vizualizácia športových ihrísk v Petržalke. Foto: VIZUALIZÁCIA: BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ
Hokejová hala v Petržalke Vizualizácia športových ihrísk v Petržalke.

Andrea Marcinová z Prvej aukčnej spoločnosti si však myslí, že bratislavská župa mohla územie kúpiť výhodnejšie. Pozemky sú totiž určené na šport, a preto sa predávajú vždy ťažšie ako stavebné. „Môže to byť problém. Ich uplatnenie na trhu je komplikované, a teda aj ich cena musí byť nižšia ako pri iných pozemkoch,“ tvrdí realitná maklérka. Cenu 3 200 korún za štvorcový meter mohol podľa nej zraziť aj fakt, že šlo o veľké územie.

Protikandidát Bajana v sobotňajších voľbách Pavol Frešo (SDKÚ) uviedol, že v prípade zvolenia chce dať okolnosti nákupu preveriť. Bajan kandiduje ako nezávislý s podporou vládneho Smeru.

Chronológia vlastníkov pozemkov, na ktorých má stáť Danube Arena

1977 – 170 hektárov ornej pôdy v Petržalke po zomrelom Jozefovi Popperovi zdedili podľa Feješa tri občianky Anglicka a jedna Austrálčanka

1994 až 1999 – dedičky sa o majetok súdili s hlavným mestom aj pozemkovým fondom, v súdnom spore uspeli

1999 – majiteľky pozemky vložili do piatich slovenských obchodných spoločností

2006 – Feješ scelil 4– a 5-hektárové pozemky z majetku svojich firiem Gold Invest a Popper do eseročky Petržalka Invest a ponúkal ich na predaj súkromníkom, hlavnému mestu aj samosprávnemu kraju

2008 – župné zastupiteľstvo schválilo kúpu pozemkov od spoločnosti Petržalka Invest za 287 miliónov Sk (9,7 mil. eur)

2009 – BSK vložil pozemky do akciovky 1. župná už preklasifikované na stavebné parcely v hodnote 20,68 milióna eur

debata chyba