Mikolaj: Najhoršie fakulty sú pedagogické

Hodnotenie vysokých škôl podľa ministra Jána Mikolaja ukázalo, že na Slovensku sú najlepšie lekárske vedy.

Minister školstva Ján Mikolaj

Autor: SITA

Kauzy s expresnými titulmi ukázali na vážne nedostatky na univerzitách. Čo vy na to?
Musíme rozdeľovať univerzity na dobré a slabšie. Často sa hodnotí vysoké školstvo ako priemerné, najnovšie to povedala agentúra ARRA. To je absolútne nekorektné. Platilo by to nielen pre Slovensko, ale aj pre USA, kde sú špičkové a podpriemerné školy. Študent si vyberá podľa toho, aké má stredoškolské vzdelanie a čo si môže dovoliť.

Čo ste zistili pri hodnotení univerzít?
Akreditačná komisia posudzuje jednotlivé fakulty a odbory. Úplne najslabšie sú na Slovensku pedagogické vedy.

Nie je to tragédia, že najhoršie štúdium majú budúci učitelia?
Nepochybne. Musíme s tým niečo robiť. Posudzovali sme fakulty podľa rovnakých kritérií, ako to robia v zahraničí. To znamená počet vydaných monografií, články v zahraničných časopisoch, účasť na zahraničných konferenciách. Vynikajúce sú na Slovensku lekárske vedy, architektúra, strojárstvo, elektrotechnika, stavebníctvo. Slabšia je sociálna práca a niektoré ekonomické smery. Pedagogické vedy z toho vyšli najhoršie.

Učiteľstvo v súčasnosti nie je atraktívne povolanie. Nie je problém v tom, že na pedagogické fakulty sa hlásia slabší uchádzači?
Nie je to celkom pravda, napríklad na cudzie jazyky sa nedá dostať pre príliš veľký záujem. Keď chce niekto študovať angličtinu, musí byť dobrý. Iné je to možno na predškolskej pedagogike. Aj tam by však už mali čoskoro vyučovať cudzie jazyky, ktoré štúdium zatraktívnia. Učiteľské zamestnanie nie je len o peniazoch, ale aj o spoločenskej klíme . Vo Fínsku si rodičia uvedomujú, že najdôležitejšie je vychovávať deti, preto sa zaujímajú, kto ich učí. Na Slovensku akoby to bolo jedno.

Čo budete robiť so slabšími školami?
Školám sme nastavili zrkadlo a je na nich, ako napravia chyby. Motivovať ich musí aj fakt, že nízka kvalita jednotlivých fakúlt ťahá dole celú univerzitu. Všetky granty a projekty máme nastavené tak, že ich dostávajú najlepší. Nemajú šancu ani pri eurofondoch. Musia sa zlepšovať.

Neznižuje úroveň aj vysoký počet študentov na jedného učiteľa?
V súčasnosti ide 60 percent peňazí na žiakov, 40 percent na výkony školy. Ešte pred tromi rokmi išlo 100 percent na študentov. Množstvo študentov už nie je hlavné kritérium.

Prečo potom vláda prikázala univerzitám zobrať navyše päťtisíc uchádzačov?
Keď je kríza, prijímajú sa nesystémové prvky, aj keď idú na úkor kvality. Hlásilo sa nám 6 300 ľudí, mohli vziať 5 000.

Trenčianska univerzita, ktorá sa topí v škandáloch, má najviac externistov zo všetkých škôl. Nie je na škodu, že sa na Slovensku rozšírilo externé štúdium a umožňuje za peniaze pri malej námahe získať titul?
Ministerstvo sa teraz chystá na školy, aby skontrolovalo externé štúdium. Študijný poriadok stanovuje, koľko hodín konzultácie musí mať externý študent. Nie je pravda, čo tvrdí aj Trenčín, že ani jednu. To je potom forma dištančného vzdelávania, na diaľku cez počítače, ale také na Slovensku zatiaľ uzákonené nie je.

Koľko vysokých škôl by malo zostať na Slovensku po skončení hodnotenia Akreditačnou komisiou?
Naším cieľom nie je sekať univerzity, ale vyhodnotiť ich úroveň. Zatiaľ to vyzerá na 12 až 13 (celkový počet vysokých škôl je 33, poznámka redakcie), niektoré, ako je Selyeho univerzita, si uvedomujú, že na to nemajú.

Čo sa stane s ostatnými?
Viaceré majú ešte rok na to, aby napravili nedostatky. Ak sa tak nestane, nebudú mať štatút univerzity, doktorandov a zo štátneho rozpočtu dostanú menej peňazí. V súčasnosti sa napríklad rieši súkromná Vysoká škola zdravotníctva svätej Alžbety, kde sú problémy najmä s pracovnými pomermi učiteľov. Takže je návrh, aby sa zaradila medzi odborné školy, ktoré budú poskytovať vzdelanie len v bakalárskom stupni.