„Akoby nestačilo, že našinec sa musí vyrovnať s prechodom zo zimy do jari, úrady mu v tejto situácii doprajú ešte o hodinu menej spánku,“ pripomína česká publicistka Eva Frančeová, autorka ojedinelej publikácie Letný čas v Európe.
Hoci sa to nezdá, väčšina štátov sveta nepozná letný čas. Takých je podľa údajov portálu Timeanddate.com 128, kým letný čas využíva 76 krajín, z nich však 10 iba v niektorých regiónoch. Týka sa to napríklad aj Kanady.
Letného času sa zrieklo Japonsko, Čína, India, Singapur i Kazachstan. Najnovšie sa proti nemu zdvihla veľká vlna odporu v Rusku. V Európe si zatiaľ vystačia bez letného času na Islande a v Grónsku. Štáty Európskej únie sa však riadia spoločnou smernicou, ktorá platí do konca roku 2011. Čo bude neskôr, to si dnes nikto netrúfne predpovedať.
Pozor na kolísanie tlaku
Kritikov letného času pribúda aj medzi odborníkmi na Slovensku. Upozorňujú, že je vybočením z normálneho stredoeurópskeho času, ktorý viac zodpovedá prirodzeným biorytmom ľudí v tomto zemepisnom priestore.
Dôsledkami narušenej organizácie času na vznik civilizačných chorôb sa zaoberá profesor Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty UK. „Najmä starší ľudia a chronicky chorí si na zmenu zvykajú ťažšie, horšie sa vyspia a ešte dva týždne po prechode sa to prejavuje napríklad na zvýšenej nehodovosti,“ upozorňuje tento fyziológ.
Ale najviac trpia zmenou času kardiaci. Podľa výsledkov výskumu švédskych výskumníkov sa riziko infarktu počas prvého týždňa po prechode zvyšuje až o 5 percent.
Docentovi Gabrielovi Kamenskému sa toto číslo zdá byť privysoké. Súhlasí však s názorom že najväčšiemu riziku sa vystavení nestabilní chronicky chorí. „Napríklad zle liečení hypertonici s výrazným kolísaním krvného tlaku,“ dodáva Kamenský, ktorý je hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR.
Prechod na letný čas ovplyvňuje nielen ľudí, ale aj niektoré hospodárske zvieratá. Americkí farmári už dávnejšie zistili, že v prvých dňoch po prechode výrazne klesá dojivosť kráv.
Je najvyšší čas na zmenu
Stúpenci letného času dôvodia najmä energetickými úsporami. Napríklad Ministerstvo energetiky USA v svojich analýzach uvádza zníženie spotreby energií do 0,5 percenta. Podľa iných nezávislých štúdií je to však skôr naopak a spotreba mierne vzrastá.
„Žiadne úspory energie to skutočne neprináša, skôr organizačné šumy pri každej zmene, preto by bolo výhodnejšie nič nemeniť, " tvrdí aj ekonóm Pavol Kárász zo Slovenskej akadémie vied. Podľa neho však Európskej komisii ešte "chvíľu“ potrvá, kým sa rozhodne letný čas zrušiť.
„Pôsobí tu sila zotrvačnosti, preto únia skoncuje s úpravami času až po dôkladnej príprave,“ myslí si Kárász. Najbližšia príležitosť sa naskytne už v budúcom roku.
Podobný názor zastáva analytik trhu Ľubomír Drahovský, ktorý dodáva: „Pracovníci obchodu si niekedy až mesiac zvykajú na zmenu biorytmu, čo sa nemôže neprejaviť na kvalite ich služieb.“
Niektoré štáty už dávnejšie prispôsobili tejto zmene aj pracovný čas, a to najmä v štátnej správe. Pracuje sa tam od deviatej do osemnástej hodiny, zatiaľ čo Slovensko „beží“ v tomto ohľade zväčša po starom a mnohé úrady začínajú i končia oveľa skôr.