V noci z 13. na 14 apríla 1950 do mužských kláštorov v celom bývalom Československu vtrhli ozbrojenci. Akcii s kódovým označením „K“ predchádzal vykonštruovaný súdny proces proti vedúcim predstaviteľom niekoľkých rádov. Konal sa v Prahe, obžalovaným kládli za vinu aj špionáž v prospech Vatikánu. Najvyšší trest, doživotie, dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak.
„Vedeli sme, že je to len otázka času, kedy nás zlikvidujú, vôbec sa tým netajili,“ spomína rehoľný kňaz Anton Srholec (80).V tom čase študoval teológiu a pedagogiku v saleziánskom ústave v Šaštíne. „Noviny už jasne písali: Musíme tvrdo bojovať proti náboženstvu, je to ópium, tmárstvo a cirkev feudálna mocnosť.“
V polovici marca 1950 vyslala štátna moc do najväčších kláštorov takzvaných vládnych zmocnencov. Mali pozorovať rehoľný život a podávať týždenné hlásenia. „Sú to najväčší nepriatelia našej ideológie,“ uvádzalo hlásenie z jezuitského kláštora v Trnave, „keďže marxizmus ovládajú podrobne a vedia ho len vyvracať.“
Zachovali sa aj oficiálne štatistiky, dokumentujúce priebeh a výsledky Akcie K. Na Slovensku sa na nej zúčastnilo takmer 2¤800 príslušníkov bezpečnosti, ľudových milícií a tajnej polície (ŠtB). Vtrhli do 75 kláštorov a sústredili 1¤037 rehoľníkov vrátane novicov a rehoľných študentov teológie.
„Prebudil som sa celý spotený a počul som revať: Budíček! Hore, ihneď vstávať,“ spomína Vincent Petrík, vtedajší novic v ružomberskom kolégiu jezuitov. „Vzápätí sa rozletela záclona pred mojou posteľou a pred sebou som videl muža v civile ozbrojeného puškou.“
Jezuitov považovali za najnebezpečnejších a izolovali ich od ostatných. Naložili ich do autobusov a viezli do sústreďovacích táborov v piatich vybraných kláštoroch. Podľa spomienok pamätníkov najprísnejší režim panoval v Podolínci. Pred tamojším kláštorom redemptoristov sa 14. apríla 1950 odohral najväčší konflikt s niekoľkými stovkami občanov, ktorí chceli rehoľníkov oslobodiť. Musela prísť posila, 11 zadržaných postavili pred súd – za vzburu.
Podolínsky kláštor potom pripomínal skôr väzenie, obohnali ho ostnatým drôtom a zamrežovali okná. V neskorších rokoch v ňom sústredili rehoľné sestry. Ešte neskôr kláštor slúžil pre štátne školy. Podobný osud stihol aj ďalšie kláštory. Rehoľný život sa do nich vrátil až po roku 1989.
Vatikán bol pre komunistov zosobnením zla
Útokom proti rádom a reholiam zasiahli komunisti cirkev na jej najcitlivejšom mieste. Tvrdí to historik Jan Pešek zo Slovenskej akadémie vied.
Prečo vlastne štátna moc pristúpila k likvidácii rádov a reholí?
Po dosiahnutí monopolu moci bolo cieľom komunistického režimu zmocniť sa celej spoločnosti, to znamená aj myslenia a cítenia ľudí. Samozrejme, duchovná sféra bola dovtedy dominantnými miestom pôsobenia cirkví, na Slovensku predovšetkým katolíckej cirkvi. A keďže štátna moc ju chcela zasiahnuť na najsilnejšom a zároveň i najcitlivejšom mieste, zvolila za terč rády a rehole. Posvätná pôda kláštorov bola významným ideovým a organizačným zázemím cirkvi. Navyše rády a rehole boli priamo napojené na Vatikán. A ten bol pre komunistov zosobnením zla.
Nebolo by lepšie pre režim dohodnúť sa, než si to „rozdať“ s takým silným protivníkom?
Režim sa spočiatku snažil dohodnúť s cirkvami, ale tak, aby to vyhovovalo jeho záujmom. Od najvplyvnejšej, katolíckej cirkvi požadoval napríklad vyjadrenie lojality vo voľbách koncom mája 1948. To však jej predstavitelia odmietli. Potom sa ju pokúšal rozložiť založením „pokrokovej“, režimu oddanej Katolíckej akcie ako protiváhy cirkevnej hierarchie. Katolícki biskupi a neskôr i Vatikán to však rozhodne odsúdili. Nasledovalo zatýkanie vzdorovitých kňazov, proti čomu sa búrili v roku 1949 veriaci na viacerých miestach Slovenska. Tieto vzbury však štátna moc tvrdo potlačila.
Keď v apríli 1950 zasiahli mocenské štruktúry proti mužským rádom, obyvateľstvo už bolo zastrašené?
Viac-menej áno, napriek tomu Akciu K na Slovensku sprevádzala vlna odporu a nesúhlasu. Vyskytli sa dokonca prípady stretnutia veriacich s ozbrojenou mocou, napríklad v Pezinku, Kozárovciach či v Spišskom Štvrtku. Najostrejší konflikt sa však udial v Podolínci, kde bolo aj niekoľko ranených.