Extrémisti budú mať väčší vplyv

Robert Fico tvrdí, že je sociálny demokrat, a preto čelí kritike sprava. Nad tým, že si vytvoril kritikov aj na ľavej strane politického spektra, sa pravdepodobne bude mať čas zamyslieť v opozícii. "Fico je podľa mňa akýsi bájny socialista, čo čerpá svoju energiu z vlastného pomyselného boja zla s dobrom," hovorí bývalý predseda Mladej demokratickej ľavice a niekoľkoročný šéf Nového slova, mladý ľavičiar a politológ Ivan Štefunko.

20.06.2010 12:39
Ivan Štefunko Foto:
Politológ Ivan Štefunko
debata (16)

Keď sa Robert Fico stal pred štyrmi rokmi premiérom, komentovali ste to slovami, že nie je pripravený vládnuť. Ako zhodnotíte jeho pôsobenie dnes?
Stojím si za tým – veď prvé obdobie jeho vláda nerobila nič iné, len udržiavala v chode krajinu. Projekty, ktoré naštartovala, sa v terminológii Smeru dajú stotožniť s diaľnicami. V skutočnosti je budovanie diaľnic len predĺžením predchádzajúcich plánov a jasnej nevyhnutnosti. Zákonník práce sa tiež nestal zásadne novým textom. Ide v ňom iba o adjustovanie na špeciálnu cieľovú skupinu – zamestnancov, o ktorých si v Smere mysleli, že sú ich. No nie sú. A hoci sa Smer usiloval urobiť dôchodkový systém spravodlivým, nemôže tvrdiť, že sa to podarilo. Ako je možné, že ľavicová strana neobnovila progresívnu daň, daň z dividend?

Čo máte na mysli, keď hovoríte, že zamestnanci nie sú cieľovou skupinou Smeru?
Fico je podľa mňa akýsi bájny socialista, čo čerpá svoju energiu z vlastného pomyselného boja zla s dobrom. Tí zlí sú továrnici, a tí dobrí sú všetci ostatní. Lenže dnešná spoločnosť je úplne iná. Kým ešte pred štyrmi-ôsmimi rokmi Fica a Smer podporovali aj moderní ľudia, čo spájali svoju budúcnosť s technológiami a inými fenoménmi súčasnosti, dnes to už neplatí. Takýchto voličov Smer stratil a nabral voličov SNS a HZDS, ktorí už nemajú vôľu budovať túto spoločnosť, ale chcú si iba udržať istoty, čo mali kedysi.

Čím si to vysvetľujete?
Ako povedal môj kamarát Mišo Havran (šéfredaktor jetotak.sk – pozn. red.), vôbec sa im nepodarilo spraviť z ľavice niečo sexi. Komu Smer prenechal pre mladých ľudí príťažlivé myšlienky nenásilia, mieru, pokroku, rovnosti, solidarity, voľnosti, ktoré sformulovala generácia 60. rokov a dodnes sú agendou ľavice na Západe? Západná ľavica stále prináša viac slobody, viac spoločenských inovácií, viac pokroku. No na Slovensku sa považuje ľavicové uvažovanie za krok späť vo veciach, ktoré sa bezprostredne týkajú života ľudí.

V čom vidíte príčinu?
V Smere sa nikto príliš nezamýšľal, čo tá ľavica v skutočnosti je a čím by mohla byť. Ľudia zo Smeru nediskutovali s inými o tom, čo by bolo treba spraviť pre túto spoločnosť. Uprednostňovali debaty s akademikmi z teoretickej sféry výskumu. Nenasávali myšlienky od intelektuálov, ale od ekonometrov. Neinšpirovali sa od ľudí, čo vytvárajú „policy“ – praktickú stratégiu a politiku. Ľavicovosť Smeru bola založená na emócii, že chceme obraňovať a starať sa o niekoho. No keď potrebovali túto emóciu podložiť nejakým podhubím, rozumom, textami – nehľadali to u ľudí, ktorých sa to týka, ale u ľudí, čo to iba pozorujú.

Sú tu ešte otvorení, nadaní ľudia, čo by boli ochotní so Smerom spolupracovať?
Poznám desiatky ľudí, čo sa prihlásia k ľavici, keď sa s nimi zhováram, ale vo voľbách napokon volili SDKÚ alebo Most. Mali totiž pocit, že to, čo tu Smer robil, bola len nejaká udržiavacia čata. Smer nesplnil sľuby, ktoré dal. Navyše mu za chrbtom stáli oligarchovia, ktorí boli príkladom takých tých „zlých továrnikov“, čo sa vôbec nestarajú o blaho spoločnosti, ale o svoje vlastné.

Myslíte si, že do slovenskej politiky sa dá dostať bez podpory oligarchie?
Nechcem nejako obhajovať Richarda Sulíka a nemyslím si, že svoj úspech dosiahol bez sponzorov. Na druhej strane som presvedčený, že jeho vstup do povedomia ho stál oveľa menej peňazí, ako je to v tradičných stranách. Takže využil prostriedky, ktoré sú dnes ešte stále demokratické.

Ste z prostredia, ktoré kritizuje Smer z ľavicových pozícií. Prečo za celé štyri roky, čo Robert Fico odvážne používa značku sociálna demokracia, tu nevznikla strana, ktorá by naozaj reprezentovala jej myšlienky?
Možno ešte neprišiel čas. Sám sa nad tým zamýšľam, prečo sa ešte ľavicové sily nepohli. Asi sme príliš poctiví na to, aby sme sa niekomu upisovali, keď sme doteraz nenašli potrebné peniaze. Je v tom vlastne ešte skúsenosť mnohých z nás z SDĽ. Pričom sme sa ocitli vo veľmi zvláštnej pozícii, keď sme boli kritizovaní zhora, zdola, sprava a ešte aj od Fica. Navyše sme boli medzi sebou rozdelení… Asi sme museli dospieť k dnešnému zisteniu, že aj keď Robert Fico jasne dokázal obhájiť svoje percentá, načerpal ich zo zdrojov SNS a HZDS. Momentálne teda vytvoril priestor pre liberálno-ľavicovú zelenú stranu, ktorá by tu podľa mňa už mala vzniknúť.

Smer je jediný reprezentant nepravicovej značky. Odkiaľ máte istotu, že nabral ďalšie hlasy len zo zdrojov strán bývalej koalície?
My nie sme tradičná západná demokracia, kde sa narodíte s nálepkou, že ste z ľavicovej či pravicovej štvrte alebo triedy. Na Slovensku sa ľudia rozhodujú podľa toho, kto im čo sľúbi, alebo ako im je sympatický. A keď máte v televízii napáleného červeného politika a vedľa neho stojí niekto, kto je cool, používa žargónové mestské výrazy, nestresuje obyvateľstvo, ale sľubuje aj niečo dopredu, tak sa najmä mladí ľudia tým inšpirujú. A na tomto základe volia.

Smer teda nevolia vôbec?
Keď Fico nastupoval do politiky, bol ešte ľuďom sympatický a oslovoval aj prvovoličov. Ale dnešní mladí ľudia považujú za svoju misiu – byť proti Ficovi. V ich očiach stelesňuje archaické videnie štátu a sveta.

Nemajú pravdu?
Nemyslím si, že Smer vládol úplne najhoršie na svete. (Iste sa v tom dá aj prekonať.) No keby som mal povedať dve najväčšie zlyhania – bol by to kolaps v boji s korupciou a neprijateľná situácia v súdnictve. Tu sa úplne stotožňujem s pravicovými stranami. A argument mojich známych zo Smeru, že veď aj pravicové strany kradli, tu vôbec neobstojí. Počas Dzurindových vlád spoločnosť necítila až taký tiesnivý tlak korupcie a neprávosti, ako sa to dialo v uplynulých štyroch rokoch. Rovnako neobstojí argument, že veď to kradli SNS a HZDS. Pýtam sa, prečo vôbec vznikla koalícia s týmito stranami?

Nevidíte nijaké pozitíva vo vládnutí Smeru?
Stabilita, ktorú sa vláde podarilo udržať, sa nedá hodnotiť negatívne. Všetci sme vedeli, čo od tejto vlády môžeme čakať. A dôležité je, že vláda sa veľmi zodpovedne správala v európskom kontexte. Slovenské interné hádky neprenášala do Bruselu a, naopak, nevyhovárala sa na Brusel, keď bolo treba niečo uplatniť. Veľa sa o tom nehovorí, ale treba im to uznať. Nová pravicová vláda to asi nedokáže. Má totiž veľkú partiu pravicových anarchistov. Takzvaní zodpovední politici pravice ťahajú za kratšiu šnúru.

Kandidátom na ministra zahraničných vecí je Mikuláš Dzurinda, ktorý svojho času chcel zablokovať schválenie Lisabonskej zmluvy. Ako ho privítajú v Bruseli?
Sotva tento Dzurindov postoj nejako v Európe zarezonoval. S jeho blokovaním Lisabonu majú problém len ľudia, ako som ja, možno niektorí novinári, alebo opozícia v osobe Roberta Fica. To znamená, že Mikulášovi Dzurindovi nič nebude prekážať v tom, aby voľne cirkuloval v rámci Európy alebo sveta aj s touto vyrážkou na chrbte. Skôr by ma zaujímalo, akým spôsobom bude fungovať párik Dzurinda – Radičová na summitoch EÚ, kde je minister zahraničných vecí vždy ,,podržtaškou" premiéra.

Ako si tento pár poradí v novej vláde s pomocou Grécku?
Budú to mať ťažké. Počas volebnej kampane nepredpokladali, že budú vládnuť, a išli do takých populistických vyhlásení, že teraz sa im bude veľmi ťažko kľučkovať. Ak bude Richard Sulík ministrom financií, som zvedavý, ako to ušijú. No vždy sa budú môcť vyhovoriť, ako sa to bežne v Európe robí, že Brusel nás dotlačil. V očiach spoločnosti spravia z Bruselu autoritatívnu moc, ktorá nám síce chce zle, ale musíme sa tomu podvoliť, lebo potrebujeme predsa fondy…

Čím si vysvetľujete, že na Slovensku sa mladí ľudia svojou voľbou pravice tak veľmi líšia od mladých ľudí na Západe, ktorí vidia svoju budúcnosť v programoch zelených a socialistov?
Nie je rozdiel medzi banskobystrickým tínedžerom a tínedžerom z Lyonu. Majú podobné záujmy, podobné neduhy, sny. Rozdiel je len v tom, že tie sny a túžby vie každý politik uchopiť iným spôsobom. Robert Fico sa orientuje na dôchodcov a pracujúcich, ktorí nevolia jeho, ale SNS. Nevolia ho pre sociálny program, ale pre jeho názory na Maďarov. Stratégovia Smeru sa vážne mýlia, keď si myslia, že získali masy sociálnymi otázkami. Smer si získal masy nacionalizujúcim slovníkom. Práve preň a pre svoj archaizmus stratil mladých voličov, svoju „budúcnosť“. A vyhraneným odporom proti iným stranám prišiel aj o koaličný potenciál.

Kríza prepukla pred pol druha rokom. Neboli v tomto čase podpory a Zákonník práce na mieste?
Súhlasím. No všimnite si, že možno len jedna štvrtina kampane Smeru hovorila o tom, že je sociálny, ľavicový a až tri štvrtiny hlásali nenávisť k pravici, obranu národno-štátnych záujmov, infraštruktúrne projekty, obranu pred obvineniami z korupcie. Mysleli si, že oveľa viac získajú tým kvázi patriotizmom, ako to oni volajú, čo je vlastne nacionalizmus. A verili v automatické účinky svojho „silného sociálneho programu“. Ale čo vlastne znamená „silný sociálny program“? Už aj prezident takto začal rozprávať…

Nie je to súbor opatrení, ktorý udržiava dôchodky, sociálne dávky, podporuje mladomanželské pôžičky?
Ale koľko ľudí naozaj čerpá túto pôžičku? Navyše, máme milión živnostníkov, ktorí nemajú šancu získať hypotekárny úver. Sú tu desaťtisíce nútených živnostníkov bez ochrany, keď niekto s nimi zruší zmluvu. Neorganizujú sa v odboroch. V skutočnosti naši novodobí socialisti chránia len úzku skupinu ľudí, ktorí nie sú až tak ohrození. Pripomína mi to obdobie, keď chcel Lenin uskutočniť robotnícku revolúciu v Rusku a zistil, že v krajine má len roľníkov. Preto sa potom rozhodol, že sa bude volať revolúcia robotnícko-roľnícka. Ale v skutočnosti tých robotníkov len veľmi ťažko pozháňal niekde v mestách. Analogicky sú na Slovensku „klientmi“ ľavice úplne iní ľudia, ako iba zamestnanci…

Kto sú takými neoslovenými „klientmi“?
To sú mladé rodiny, študenti, drobní živnostníci… Keď niekto vystavuje faktúru, ešte neznamená, že je kapitalista. Znamená to aj to, že je prinútený robiť vo fabrike na živnosť. To sú veci, ktorým Smer venoval malú pozornosť.

Pred štyrmi rokmi vyvolali zmenu aj privatizačné škandály. Robert Fico vtedy stopol privatizáciu veľkých štátnych podnikov. Ani to sa mu nepočíta?
Zastavenie privatizácie pre mňa nie je argument vo svetle obrovských škandálov, ktoré vyplávali na povrch za jeho vlády, alebo ešte len vyplávajú.

Takže kritika z pravicových pozícií má stopercentnú pravdu?
To netvrdím. Myslím si, že Fico úprimne verí tomu, čo robí. Obklopuje ho však tak veľa rôznych záujmov a tak málo schopných ľudí, aj vnútri vlastnej strany, že jeho dobrý zámer mu jednoducho nevychádza. Naozaj, dobrý výsledok Smer získal paradoxne nie vďaka ľavicovým témam, ale pravicovým – akou je napríklad nacionalizmus. Ale tento výsledok navodí v strane situáciu, že Smer nebude mať žiadnu vôľu na sebareflexiu.

Prečo?
Povedia si, že všetko sme robili dobre a správne, iba sme stratili koaličných partnerov. Povedia si, že takýmto spôsobom budeme pokračovať ďalej. A tí najtvrdší „neľavičiari“ v Smere budú mať odrazu zásadné sociálne vystúpenia v parlamente, akoby sa nič nestalo. No keby získali oveľa horší výsledok a zostali by v parlamente, dostali by aspoň ľudovo povedané, po hube.

A ak by Robert Fico Smer znovu zostavil vládu?
Zdá sa mi, že už pred voľbami sa dalo v Smere vystopovať isté pnutie – že sa chceli zbaviť niektorých – či už sponzorov, alebo ich „klientov“ v rámci strany. No teraz sa to už nestane.

Bolo ľuďom na Slovensku naozaj až tak zle, že si zvolili hodnotový protipól?
Paradox je, že veľmi veľa voličov nevolilo pravicu a už vôbec nie jej ekonomický program. Ľudia jednoducho odmietli SMK, SNS a HZDS. A tak sa stalo, že sa „sexi“ Sulík, akože moderný človek, dostal do parlamentu. Pravicová koalícia je veľmi heterogénna. Dovolím si dokonca tvrdiť, že medzi SDKÚ a Smerom sú väčšie programové zhody, ako medzi SDKÚ a časťou SaS alebo časťou strany Most-Híd. V týchto dvoch stranách sú aj takí konzervatívni politici, ktorí čerpajú svoje myšlienky z rôznych amerických nadácií, čo už aj samotní Američania považujú za prehnane pravicové. Aj mnohí ľudia z SDKÚ dnes pokojne povedia nahlas, že tieto nadácie sú fašizujúce.

Ako je možné, že sa takéto ekonomické prístupy, od ktorých sa Amerika odvracia, u nás zvíťazili v čase krízy?
Je neuveriteľné, keď Trend – mienkotvorný ekonomický týždenník – zorganizuje na Slovensku konferenciu s niečím, ako je CATO Institute. A prezentuje to ako neideologickú, takmer manažérsku konferenciu, na ktorú príde aj bývalý minister financií Mikloš a mnohí iní. Tvária sa, že je to neutrálna ekonomická konferencia, a pritom CATO Institute je výrazne ideologická, pravicová inštitúcia, ktorá je podrobená vážnej kritike aj v Spojených štátoch, kde je teda verejná mienka viac napravo ako v Európe.

O čom to podľa vás vypovedá?
Akoby sme si na Slovensku nedávali pozor, odkiaľ vlastne prichádzajú tie akože „originálne“ myšlienky. Potom sa nám stane, že si ich adoptujú niektorí politickí dobrodruhovia. A v stranách novej vlády bude minimálne osem ľudí, ktorí takéto myšlienky budú chcieť presadzovať bez akýchkoľvek rozpakov. Osobne niektorých z nich poznám. A povedali mi, že ministerstvo zahraničných vecí je v dnešnej dobe hlúposť, vraj stačí dobrá reklamná agentúra. Že súkromné väznice sú oveľa efektívnejšie, lebo vedia lepšie spravovať život väzňov. Alebo že verejné priestranstvá by sa mali stať súkromnými, lebo iba tak budú parky lepšie manažované.

Aj ministerstvo kultúry je údajne zbytočné…
Áno. A takéto až paradigmatické zmeny v spoločnosti reprezentujú ľudia, ktorí budú v tejto koalícii veľmi aktívni. Na rozdiel, od „lenivých“ politikov, ktorí majú vo svojich stranách silné pozície, ale nebudujú nejaké rozvojové politické línie – žiadnu „policy“. Mám na mysli niektorých členov KDH alebo SDKÚ. To znamená, že extrémisti budú mať väčší vplyv, lebo prídu s akože „originálnymi“ myšlienkami. A nebudú mať v „policy making“ nijakú konkurenciu zo štandardných pravicových strán.

Ako si s tým má poradiť humanisticky a ľavicovo zmýšľajúci človek, ktorý žije na Slovensku?
Už má začať kričať. Má sa začať združovať, publikovať, protestovať a dokazovať, že pravicový extrémizmus je veľmi nebezpečný. Kríza spôsobila, že už aj stredopraví americkí politici tvrdia, že vznikla nedostatočnou reguláciou a kontrolou. Kríza je príležitosť na to, aby sa otvorili oči všetkým, aj na našom myšlienkovo periférnom Slovensku.

Akú úlohu v „zmene paradigmy“ zohrali podľa vás médiá?
Nie je nič výnimočné, keď sa v západných krajinách nejaký mienkotvorný denník alebo týždenník prihlási k podpore nejakého politického lídra. No ešte som nikde nevidel, aby si nejaký týždenník objednával bilbordy a masívne rozbehol agresívnu protikampaň. Do veľkej miery si však túto nadprácu novinárov vyslúžil svojím správaním Robert Fico sám.

Ako vnímate fakt, že umelci, ktorí sú všade na svete avantgardou spoločnosti, uprednostňujú na Slovensku pravicu?
Je to rovnaký fenomén ako u mladých ľudí.

Umelci neuvažujú samostatne?
Aj na Slovensku si umelecká avantgarda myslí, že potrebujeme zmenu. Po tej však u nás volá pravica, takže naši umelci si myslia, že sa slovenská pravica s avantgardou stotožňuje. Keď som videl na Markíze Michaelu Čobejovú, ako bola k slzám dojatá, že je u nás ľavica porazená, pomyslel som si, že je to úplný nonsens. Ale u nás je to stále ten istý problém. Pravicoví politici vo Francúzsku alebo v Nemecku sú často trápni, lebo sa chcú vrátiť k zatuchnutým tradíciám. Na Slovensku však toto hlásal Smer.

V akom stave je Ficova opozícia zľava? Spojí sa stratená generácia ľavičiarov z bývalej SDĽ s mladými ľuďmi, čo prichádzajú zo zahraničia?
Nechcem tu teraz oznámiť vznik nejakej novej strany, lebo by som nerád spustil niečo, na čo nie sme úplne pripravení. Tým, že Smer nevie preglgnúť niektoré témy, mala by takáto strana voľné pole, pričom by bola jeho prirodzeným koaličným partnerom. Silnú platformu mladých ľavicových intelektuálov a autorov dnes napríklad spája portál jetotak.sk, ktorý Fica určite nešetrí. Na druhej strane, keď dnes Smer vidí ako svojho najlepšieho koaličného partnera KDH, lebo KDH by neznieslo liberálne témy SaS, tak v tejto svojej úvahe začínam byť skeptický.

Profesionálne sa zaoberáte manažmentom vedy. Čo očakávate od pravicovej vlády v tejto oblasti?
Veda sa na Slovensku rozvíjala napriek politikom, nie vďaka nim. Posledných 17 rokov bola z pohľadu štátneho rozpočtu absolútne zanedbaná. No vďaka medzinárodnej spolupráci, vstupu do EÚ a štrukturálnym fondom sa slovenská veda mohla nadýchnuť. Na Slovensku nie je o nič menší vedecký potenciál, ako v inej krajine tohto regiónu. Dúfam, že nová vláda pochopí, aká je to výzva. Hoci Sulík kedysi dávno povedal, že treba zrušiť SAV, verím, že sa to nestane. Mnohí naši vedci patria medzi európsku aj svetovú špičku.

Politológ Ivan Štefunko

  • Narodil sa v roku 1977 v Poprade
    • V rokoch 1981 – 1984 a 1988 – 1992 žil v Alžírsku, kde pracovali jeho rodičia.
    • V roku 2001 skončil štúdium na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici
    • Na Inštitúte politických štúdii v Paríži študoval európske štúdie a sociálno-ekonomickú komparáciu
    • V roku 1999 sa stal členom vedenia Mladej demokratickej ľavice a v rokoch 2001 – 2003 bol jej predsedom
    • Dlhodobo sa angažoval v občianskom združení Ľudia proti rasizmu
    • V roku 2001 sa stal riaditeľom spoločensko-politického týždenníka Slovo, ktorý viedol do konca roku 2005
    • Dnes podniká v oblasti internetu a manažmentu vedy
    • Vedie portál EurActiv.sk a spoločnosť Neulogy, ktorá sa špecializuje na komplexné riešenia a služby pre výskumno-vývojové inštitúcie a pre firmy, ktoré pôsobia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.
    • Nie je členom nijakej politickej strany.
Ivan Štefunko
Politológ Ivan Štefunko Autor: Ľuboš Pilc
16 debata chyba