Zahraničné veci sú zase dôležité svojou kompetenciou, pretože zasahujú do právomocí predsedu vlády. Na druhej strane stoja ich chudobné príbuzné – zdravotníctvo, kultúra či školstvo. Sú typické množstvom problémov a slabým financovaním.
„Politické strany majú záujem o také rezorty, v ktorých majú reálne možnosť rozhodovať, kde môžu presadiť svojej predstavy a kde sa točí veľa peňazí. Po poste premiéra sú druhým najsilnejším rezortom financie. Ten, kto ich ovláda, rozdeľuje peniaze a tým vyberá, ktorá strana reálne uskutoční svoje predvolebné sľuby,“ hovorí sociológ Pavel Haulík.
Jedným z motívov pri dohadovaní ministrov je aj to, aby predseda každej strany získal dôstojnú funkciu. Pri rozdeľovaní postov v súčasnej pravicovej koalícii boli najväčšie trenice okolo financií, vnútra a hospodárstva. Zdravotníctvo zase nechcel nik.
Roman Havlíček z mimovládnej organizácie Priatelia Zeme – Cepa upozorňuje, že niektoré rezorty sa stali atraktívnymi vďaka eurofondom. K tým bohatým patrí doprava. V rokoch 2007 až 2013 môže ministerstvo rozhodovať o použití 3,2 miliardy eur. Za ním je životné prostredie, ktoré má na tieto roky k dispozícii 1,8 miliardy eur. Do skupiny bohatých ministerstiev sa radí aj rezort práce, hoci Sociálna poisťovňa bojuje s nedostatkom peňazí. Ministerstvo rieši také citlivé otázky, ako je nezamestnanosť, hmotná núdza či výška dôchodkov. „Sociálne veci však majú stále peniaze. To sú takí Mikulášovia,“ hovorí Haulík.
Ak pre stranu pripadne viacero ministerstiev, snaží sa získať také rezorty, ktorých agenda na seba nadväzuje. Jednou z možných kombinácií je trojica – financie – hospodárstvo – sociálne veci. V hospodárstve totiž môže napríklad určiť podmienky pre podnikateľov, v oblasti sociálnych vecí potom upraví postavenie zamestnancov. Ak koalíciu tvorí viacero strán, hrozí, že si ministerstvá medzi sebou podelia tak, že medzi nimi bude chýbať koordinácia.
Silové rezorty ako vnútro, spravodlivosť či obrana sú dôležité kvôli kontrole koaličných partnerov. „Koaliční partneri si navzájom nedôverujú a tieto ministerstvá ovládajú možnosťami, ako sa pozerať na prsty tomu druhému. Každá strana by chcela jeden takýto rezort, aby ich tí druhí nemohli dobehnúť,“ vysvetlil Haulík.
K ministerstvám tzv. druhej ligy patrí životné prostredie a pôdohospodárstvo. „Aj voliči, nielen politické strany, vnímajú životné prostredie ako dôležité, ale nie kľúčové,“ povedal Haulík. Sleduje ho len úzky okruh ľudí. Oba rezorty si potom vyberajú také strany, ktoré majú k nim väzbu, napríklad ich voliči žijú prevažne v pôdohospodárskych oblastiach.
V kultúre či školstve sa nedá urobiť veľký politický výsledok, pretože možnosti sú dané množstvom peňazí a tie tu vždy chýbajú. Na chvoste zaujímavých ministerstiev je zdravotníctvo. Politici hovoria, že viesť ho, je ako sedieť na elektrickom kresle, ktoré ručí za politickú popravu. Je to tým, že zdravie sa dotýka každého voliča. Ľudia si potom zlyhanie lekára či inej časti zdravotníckeho systému stotožňujú s ministrom.
Ministerstvo zahraničných vecí stálo doteraz viac-menej mimo politiky, pretože do jeho vedenia boli dosadzovaní diplomati. Táto vláda z neho urobí politické ministerstvo. Šéfovať by mu mal predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.
Ministerstvá podľa žiadanosti (od najžiadaniejšieho až po nechcené)
- ministerstvo financií
- ministerstvo vnútra
- ministerstvo spravodlivosti
- ministerstvo zahraničných vecí
- ministerstvo práce a sociálnych vecí
- ministerstvo dopravy
- ministerstvo hospodárstva
- ministerstvo obrany
- ministerstvo životného prostredia
- ministerstvo pôdohospodárstva
- ministerstvo kultúry
- ministerstvo školstva
- ministerstvo zdravotnícva