Hoci štát šetrí, mnohí bývalí eštebáci poberajú výsluhový dôchodok za to, že za socializmu prenasledovali odporcov totalitného režimu. Aj keď bývalí politickí väzni na tento problém upozorňujú už niekoľko rokov, politici o jeho riešenie nemajú záujem. Netrápi to ani súčasnú pravicovú koalíciu.
S návrhom, aby sa dôstojníkom komunistických spravodajských služieb do výsluhového dôchodku toto obdobie nezarátavalo, sa bývalí politickí väzni ešte koncom augusta obrátili na premiérku Ivetu Radičovú. „Vôbec nikto na to nereagoval,“ povedal Pravde tajomník organizácie František Bednár. S návrhom súhlasí aj predseda Zväzu protikomunistického odboja Arpád Tarnóczy. Podľa neho o podobnú vec žiadali už v minulosti.
Koľko bývalých príslušníkov ŠtB takú penziu poberá, úrady nevedia. Podľa Natálie Hattalovej z ministerstva vnútra sa však vyplácanie výsluhových dôchodkov príslušníkom bývalých spravodajských zložiek obmedzilo už po revolúcii. Tí, čo skončili služobný pomer v čase od roku 1970 do 10. mája 1990, stratili od septembra 1990 nárok na výsluhový dôchodok. „Výnimku tvoria len členovia ŠtB, ktorí do roku 1990 odslúžili 15 rokov. Výška týchto dôchodkov je však zanedbateľná, asi 50 až 100 eur,“ vysvetlila Hattalová. Na porovnanie: priemerná výška výsluhového dôchodku je dnes zhruba 608 eur.
Bývalí politickí väzni však Hattalovej argumenty spochybňujú. Podľa nich vládol po novembri 1989 v rezorte vnútra chaos. Mnohým príslušníkom ŠtB sa podarilo prestúpiť do iných štátnych zložiek, vďaka čomu potom získali aj výsluhový dôchodok. Obete totalitného režimu, ktoré pre zlé kádrové posudky často dostávali len zle platené miesta, majú dnes penzie, naopak, veľmi nízke. Aj ich odškodnenie po roku 1990 bolo slabé. „Dostali sme 2 500 korún za každý mesiac vo väzení. V hotovosti maximálne 30-tisíc, zvyšok v dlhopisoch,“ uviedol Bednár.
Politikov téma nezaujala. Ľubica Pilzová z Úradu vlády Pravde potvrdila, že list bývalých politických väzňov dostali, ale zatiaľ naň neodpísali. K problému sa nevyjadrilo ani KDH a SDKÚ. Na otázku Pravdy o tomto probléme odpovedala iba SaS. „Podobné rozhodnutia, aj vzhľadom na to, ako sa na Slovensku narábalo s lustračným zákonom, by nemali byť retroaktívne. Obzvlášť, ak nemáme k dispozícii hodnoverný zoznam spolupracovníkov ŠtB,“ priblížila postoj SaS tajomníčka predsedu strany Tatiana Tóthová.
„Nevedel som o tom,“ komentoval problém poslanec KDH Martin Fronc. „Ak sa s tým niekto obráti na KDH, budeme sa tým zaoberať. Nie je etické, aby obete režimu boli na tom horšie ako tí, ktorí im to utrpenie spôsobili.“
Jedinou krajinou, ktorá obmedzila výsluhové dôchodky bývalým príslušníkom totalitných spravodajských služieb, tak zostáva Poľsko.