Hodinárom ľudstva je slnko. Pliesť sa mu do roboty je riskantné

Neradno sa zahrávať s hodinami, ktoré sú zabudované priamo v ľudskom tele, varujú odborníci. Pretože, slnko je tu šéf. Všetky živé organizmy ho poslúchajú milióny rokov, len ľudia sa vzpriečili. Blížiaci sa posun času, práca na nočné zmeny či dokonca nevinne sa tváriaca pouličná lampa, to všetko sú veci, ktoré môžu rozladiť hodiny a zdravie človeka.

30.10.2010 14:14
hodiny Foto:
Hodiny profesora Zemana sú veľmi vzácne. Daroval mu ich Franz Halberg, zakladateľ chronobiológie, vedy, ktorá skúma čas u živých organizmov.
debata (23)

Všetci odborníci, ktorých sme oslovili, sa zhodli na dvoch veciach. Posúvanie času, prechod na takzvaný zimný či letný čas je hlúposť. A vôbec akýkoľvek zásah do vnútorných hodín človeka je nežiaduci. Je to totiž niečo, čo dobre funguje už poriadne dlho a funguje to všade.

Každý obyvateľ zemegule, či už po nej kráča, skáče alebo sa v nej vŕta, dokonca aj tie najmenšie mikróby, všetci sú prepojení s vesmírom, spriahnutí s otáčaním planéty, striedaním svetla a tmy a s lúčmi najbližšej hviezdy. Slnko riadi biologické hodiny. Tie ticho tikajú v každom kúsku ľudského tela, sú skryté v génoch a ich ručičkami je spánkový hormón – melatonín. „Ten jednoduchým spôsobom naznačuje čas, v noci je ho viac, cez deň menej,“ prezrádza fyziológ Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

//Letný čas vo svete

//

Ako to celé vlastne funguje? „Extrémne dôležité sú prvé ranné lúče,“ upozorňuje Zeman. Ak by malo slnko na ruke náramkové hodinky, tak by si vždy skoro ráno po nich poklepalo a významne by sa pozrelo na Zem. Každý živý tvor by si v tom momente naladil ručičky presne podľa neho. Všetok život si ráno nastavuje svoje hodiny podľa slnka.

Odborníci tomu hovoria synchronizácia. „Mozog dostane signál, že už je tu svetlo, hladina hormónu melatonínu začína klesať a my sa synchronizujeme s otáčaním Zeme okolo osi,“ opisuje profesor. Dvadsaťštyriho­dinový rytmus sa podľa neho začína u človeka samostatne vyvíjať približne v druhom mesiaci života. Čas sa u bábätka synchronizuje najprv cez pupočnú šnúru, neskôr aj cez materské mlieko. „Komplexne sa tento biorytmus rozvíja v dvoch rokoch.“

Ranné svetlo je extrémne dôležité. Zladí... Foto: Andrej Barát
Zeman Ranné svetlo je extrémne dôležité. Zladí vnútorné hodiny človeka so slnkom, vysvetľuje profesor Zeman.

Je to však ešte jedna zaujímavosť. Ľudské hodiny po rannom zladení nekopírujú presne 24 hodín trvajúci deň. „Sú nastavené na trochu dlhší čas, a tak nám tie naše hodiny akoby stále utekajú.“ Táto „časová rezerva“ ukrytá v človeku však podľa Zemana aspoň čiastočne uľahčuje jednu vec, ktorá príde túto nedeľu. Posunutie času o hodinu dopredu.

Hodina sa dá zvládnuť

Jesenný prechod vo všeobecnosti nie je vnímaný tak negatívne. „Dá sa to zvládnuť, veď aj tak nám to mešká,“ s úsmevom rozpráva vedec. Ľudia po nejakom čase opäť začnú vstávať so svetlom, dobre sa tak naladia so slnkom. Horšie je to naopak s jarným prechodom, keď ľuďom jednu hodinu zoberú a podaktorí sa zrazu prebúdzajú do tmy. Chýba svetlo, chýba potrebná synchronizácia, rozladia sa biologické hodiny, čo poľahky zbadať na nálade ľudí.

„Priame účinky sú však diskutabilné. Švédski výskumníci hovoria, že je počas jarnej zmeny času viac infarktov. Tiež je vraj vyššia nehodovosť, no aj to skôr vo večernej špičke,“ vymenúva Zeman. Prechody nie sú podľa neho problémom pre aktívnych ľudí a napríklad aj pre psičkárov, ktorí sú v bezprostrednom kontakte s prírodou.

Ťažšie je to určite pre dôchodcov. Tí majú aj pod vplyvom veku menej melatonínu. „Mnohí starší ľudia sa zvyknú budiť okolo tretej alebo štvrtej hodiny nadránom, keď je ešte tma. Nemôžu zaspať, idú si napríklad čítať a potom si zas ľahnú, ale už to nie je ten pravý spánok.“ Čo s tým? „Ak je to možné, premôcť sa a vydržať ležať v posteli, kým nie je svetlo. Trvá to obvykle len dva až tri dni, potom sa už človek synchronizuje,“ radí Zeman.

Zmena času môže rozhodiť najmä rodiny s deťmi. Tvrdí to Mariana Kubovčáková z malého spánkového laboratória Buona Notte v Bratislave. „Môže nastať zmätok. Teraz v nedeľu si môžeme pospať akoby o hodinu dlhšie, no večer zas môže byť problém dostať deti do postele. Každý má svoj vlastný pravidelný rytmus a stres z jeho narušenia sa niekde určite prejaví.“ Doktorka odporúča fyzickú aktivitu, námahu, šport. „Dospelí si môžu na týždeň dať aj melatonín, večer okolo deviatej alebo desiatej a potom treba ísť hneď spať.“

Najohrozenejšou skupinou pracujúcich sú tí,... Foto: Andrej Barát
robotník, práca Najohrozenejšou skupinou pracujúcich sú tí, ktorí robia na zmeny. Robotníci a tiež zdravotné sestry. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila, že práca na zmeny môže spôsobovať rakovinu.

Ak niekto kedysi v prospech letného času vytiahol argument, že sa tým ušetrí na elektrickej energii, odborníci dnes pripomínajú, že úspora nie je vôbec veľká. Podľa niektorých odhadov predstavuje len jedno percento. Ekonomika pritom tlačí na ľudí oveľa závažnejším spôsobom, ako posúvaním ručičiek o hodinu dole alebo hore. Ako už spomenul profesor Zeman, človek má na takéto „drobné“ výkyvy rezervu vo svojich biologických hodinách. Na viac však už nemá.

Otroci a opilci

Kardiológ Viliam Bada s iróniou pripomína výrok Edisona, stvoriteľa žiarovky. „Ja urobím z noci deň! Aj sa mu to teda podarilo.“ S elektrickým vedením sa ľahko šíril aj ďalší vynález – práca v noci, respektíve práca na zmeny. Je naozaj pravda, že človek dokáže bez problémov pracovať aj v nočných hodinách. Daňou za to však môže byť kratší život. „U ľudí, ktorí pracujú na zmeny, je vyššia úmrtnosť,“ upozorňuje lekár.

Podľa fyziológa Zemana sa týmto problémom v súčasnosti zaoberajú svetové aj slovenské kapacity. „Svetová zdravotnícka organizácia prišla pred časom s vyhlásením, že práca na zmeny môže byť rakovinotvorná. Je to závažné tvrdenie. Spomedzi európskych krajín to boli zatiaľ len Dáni, ktorí uznali niekoľko prípadov rakoviny ako dôsledok choroby z povolania.“ Ostatné štáty sa k tomu vyjadrujú zatiaľ opatrne – nie je dostatok priamych dôkazov.

Slnečné lúče okrem nastavovania hodín pomáhajú ľuďom a zvieratám ešte jedným spôsobom. „Hlavnou evolučnou výhodou je to, že organizmus vie, čo príde. Melatonín nadránom pomaly klesá, ručičky naznačujú, že už by malo byť svetlo, už sa môžem pripraviť na stres, ktorý cez deň príde,“ vysvetľuje Zeman. Keď má človek rozladené hodiny, nevie sa pripraviť na stres.

Bezprostredne tento problém opisuje 53-ročná robotníčka za pásom Jana Koleníková z Humenného, ktorá prešla dvoma fabrikami a takmer celý život pracuje na zmeny. „Kolíše vám tlak. Aj teraz pred pár dňami odpadol jeden pán, nedávno sanitka prišla po dievča. Často mi je nevoľno, krúti sa mi hlava. Pás sa však nezastaví.“

Najhoršie je podľa nej to, že sa zmeny vo fabrikách riadia výrobou, a nie ľuďmi. Nikdy nevie, čo príde. Raz má popoludňajšiu zmenu, raz rannú, potom nočnú, nestrieda sa to pravidelne. „Všetci ľudia, ktorí potom vychádzajú z továrne, vyzerajú ako opilci. Tackajú sa. Dvadsiatnici aj päťdesiatnici. Spýtajte sa ich, aký je deň a nedokážu vám hneď odpovedať.“

Pre spánok a zdravie ľudí by bolo najlepšie,... Foto: Andrej Barát
Kubovčáková Pre spánok a zdravie ľudí by bolo najlepšie, keby sa čas cez rok vôbec neprestavoval, tvrdí odborníčka zo spánkového laboratória Mariana Kubovčáková.

Po prvej nočnej v mesiaci vraj človek nezaspí. A keď predsa, tak to nie je normálny spánok. „Spíš, ale o všetkom vieš. Kedy zazvoní poštárka, kedy prídu deti zo školy. Kolegovia mi spočiatku radili dať si pivo. Potom zas mlieko. Ľudia berú tabletky, aj tak je to jedno. Sme ako otroci v začarovanom kruhu,“ uzatvára Koleníková.

Buď (úsporné) svetlo

Aj keby však neexistovala práca v noci, je to stále zopár vecí, ktoré bránia prirodzenému spánku a narúšajú biorytmus. Podľa Kubovčákovej asi štyri percentá populácie trpia spánkovými poruchami dýchania. "Zo začiatku sa to javí len ako hlučné chrápanie. Ľudia s takýmito poruchami však prestávajú v pravidelných intervaloch dýchať.

Trvá to aj niekoľko sekúnd, krv nie je dostatočne okysličená, kolíše tlak a postupom času sa začnú nabaľovať zdravotné problémy." U niektorých spôsobuje problémy s dýchaním napríklad nadváha, u iných je to jednoducho úzka stavba hrdla. V noci, keď sa uvoľní svalstvo, spadne človeku jazyk a prestane dýchať.

Zrejme najväčším narušiteľom biorytmu je však náhrada za slnko. Pouličné lampy, svetelné reklamy či neónové nápisy sú tŕňom v oku astronómov, aktivistov a istotne aj nešťastníkov, ktorí nemajú žalúzie na oknách. Okrem toho, že umelé svetlá nedajú človeku spať, sú zdrojom niektorých ekologických problémov, môžu mať dosah na dopravnú nehodovosť a dokonca aj na globálne otepľovanie. Už niekoľko rokov odborníci upozorňujú na takzvané „svetelné znečistenie.“

Letný čas v číslach

*** 1895 -** v tomto roku prišiel prvý návrh na zavedenie letného času od entomológa Georgea Vernona Hudsona, vedec z Nového Zélandu navrhoval čas posunúť o dve hodiny
*** 10** mesiacov a dva dni trval letný čas na území Slovenska v roku 1942, čo bolo najdlhšie v histórii
*** 1979 -** od tohto roku na našom území pretrváva každoročná zmena na letný čas, na krátke obdobia bol však letný čas na Slovensku zavedený aj predtým
*** 1**  percento je podľa niektorých odhadov úspora na elektrickej energii vďaka posúvaniu času
*** 2 – 3 ** dni priemerne trvá, kým sa človek po zmene času zosynchronizuje so slnkom
*** 30 ** percent všetkej elektrickej energie ide na verejné osvetlenie


Do vesmíru noc čo noc veľké mestá vyžarujú úplne zbytočne množstvo žiary. Môže to byť užitočné jedine ak pre nepriateľskú flotilu ufónov, ktorým by to poslúžilo ako navádzacie svetlá. A ešte je pravda, že fotografie nočnej planéty z obežnej dráhy vyzerajú naozaj úchvatne. No to je asi všetko.

Pouličné lampy pritom netreba hneď porozbíjať. Stačí ich len nasmerovať tam, kam treba, žiarovky postupne vymieňať za úsporné. Najhoršie sú asi guľové lampy, z ktorých 60 percent svetla smeruje na oblohu. Podľa rôznych odhadov asi 30 percent elektrickej energie ide len na verejné osvetlenie. Nech sa už toto číslo akokoľvek rôzni v iných krajinách, stojí určite za zamyslenie, či má význam platiť tak veľa za rušenie nočného pokoja.

23 debata chyba