Prvým slovenským pilotom bol báječný človek Andrej Kvas

Rovných sto rokov uplynulo odvtedy, čo dolnozemský Slovák Andrej Kvas zostrojil prvé lietadlo. A v slovenských médiách nikomu ani nenapadlo zmieniť sa o ňom dobrým slovom. Možno aj preto meno prvého slovenského pilota zostáva naďalej neznáme väčšine obyvateľov krajiny pod Tatrami. Zato v Budapešti má András Kvasz svoju ulicu!

14.11.2010 10:02
Andrej Kvas Foto:
Andrej Kvas (vpravo) pri motore Anzani, ktorým vybavil svoje prvé lietadlá.
debata (13)

V kinách mal nedávno premiéru film o mníchovi Cypriánovi z Červeného Kláštora. Príbeh o jeho údajnom lietaní na akomsi predchodcovi rogala je iba nepotvrdená legenda, zatiaľ čo všetky priekopnícke činy vzduchoplavca Kvasa sa dajú historicky doložiť. Oba príbehy však napriek tomu majú niečo spoločné. Podľa niektorých svedectiev sa Kvas už v detstve nadchol Cypriánovým snom. A nemal pokoj, kým ho neuskutočnil.

V Bratislave žije stavebná inžinierka Karin Lalinská (86). Narodila sa v Békešskej Čabe, metropole dolnozemských Slovákov, a jej matka bola Kvasovou sesternicou. Pani Karin si dodnes živo spomína na Bandy báčiho a na chvíle, keď nad Čabou krúžil v svojom dvojplošníku.

„Pristával na pasienku na hornom konci Čaby,“ rozpráva, „a kŕdeľ deti zakaždým dobiedzal, aby vzlietol s nimi. Ale brával iba chlapcov, aj to len zriedkakedy, my dievčatá sme sa preto na Bandy báčiho dosť zlostili.“

Písal sa rok 1930, to si pani Karin pamätá presne, lebo práve začala chodiť do ľudovej školy. Ale po slovensky sa učila iba dva mesiace v prvej triede. „Potom všetky slovenské školy na Dolnej zemi zrušili, hoci väčšinou boli cirkevné, a museli sme chodiť do maďarských,“ vysvetľuje pani Karin a so smiechom dodáva. „Doma sme sa však naďalej modlili len po slovenský a nadávali len po maďarsky.“

V tom čase mal Kvas 43 rokov, na hviezdne hodiny jedného z „báječných mužov na lietajúcich strojoch“ už len spomínal. Vrcholné obdobie zažil totiž ešte pred prvou svetovou vojnou. Na cestu aviatika vykročil vlastne v roku 1910, dovtedy mal dielňu na opravu bicyklov. Osud ho však dal dokopy s inžinierom Aladárom Zsélyim, aby zhotovil preňho svoje prvé lietadlo. Ale poďme pekne po poriadku.

Vzorom im bol Louis Blériot

V odbornej literatúre sa uvádza, že Kvas pochádzal z rodiny chudobného dedinského kováča. Lalinská s tým nesúhlasí.

„Kvasovci prišli na Dolnú zem z malohontského Vrbovca takmer pred tristo rokmi, v prvej vlne sťahovania,“ rozpráva, „Každému z nich pridelili toľko zeme, koľko s rodinou dokázal obrobiť. A keďže naša Slovač je usilovná, všetci mali toho veľa a časom z nich boli veľkí gazdovia. Prisťahovalci z neskoršej vlny už toľko nedostali, ba mnohí sa museli zamestnať ako bíreši alebo slúžky.“

Starý Michal Kvas chcel, aby syn hospodáril na rodinnom majetku, ale toho ťahalo preč do sveta. Po skončení ľudovej sa prihlásil do učenia na Priemyselnej škole v Pešti a skončil ju ako mechanik. Neskôr si s bratom otvorili v hlavnom meste dielňu, v ktorej opravovali všetko možné a vykonávali aj bežné zámočnícke práce.

Andrej okrem toho hltal správy o prvých aviatikoch a ich monoplánoch, ktoré pravidelne prinášali vtedajšie noviny. Písal sa rok 1908, len šesť rokov predtým vyskúšali dvaja Američania, bratia Wilbur a Orwille Wrightovci, svoje motorové lietadlo. Preletelo síce len 53 metrov, ale bolo prvé a na zápis do historických análov to stačilo.

Letectvo však napredovalo míľovými krokmi. V júli 1909 preletel Francúz Louis Blériot už aj kanál La Manche – takmer 33 kilometrov nad morom! A už v októbri toho istého roku navštívil Budapešť, aby nad tamojším vojenským cvičiskom Rákoš predviedol ukážkové lety.

V tom čase sa už Kvas poznal so Zsélyim, svojím rovesníkom, rodákom z obce Čeláry, ktorá dnes leží vo Veľkokrtíšskom okrese. Zsélyi bol maďarského pôvodu a pochádzal z rodiny statkára, predovšetkým to však bol veľký nadšenec motorového lietania. Skončil peštiansku techniku, začal sa zaoberať konštrukciou lietajúcich strojov a vydal dokonca knižku Základné princípy techniky lietadiel.

Maďarskí a slovenskí historici letectva, takí ako Ferdinand Trebichavský alebo László Winkler, sa zhodujú v tom, že Zsélyi mal na Kvasa určujúci vplyv. Začiatkom roku 1910 ho nakriatol na stavbu jednoplošníka, poskytol mu prvé nákresy aj prepotrebné peniaze.

V priebehu pol roka mu Kvas postavil dve lietadlá, ktoré pomáhal aj zalietavať. Na druhom z nich získal Zsélyi koncom mája 1910 „malú“ cenu grófa Károlyiho za let dlhý jeden kilometer. S jedlom rastie chuť, a tak si trúfol aj „na veľkú cenu“, to však predpokladalo preletieť 10-kilometrovú vzdialenosť.

Podľa očitých svedectiev pilot úspešne vzlietol aj pekne letel, ale pri pristávaní sa pretrhol drôt výškového kormidla, lietadlo sa pred tisíckami divákov na Rákoši zrútilo a Zsélyi sa ťažko zranil.

Po vyliečení sa vraj venoval už len teoretickým otázkam a zdržiaval sa väčšinu vo Francúzsku. Havarované lietadlo odkúpil Kvas, ktorý využil zachované súčasti na stavbu nového stroja. Osamostatnil sa, z Paríža si nechal doviezť motor Anzani s výkonom 25 koní. Nazval ho Kvas 1 a sám začal lietať vo veľkom.

Prečo lietal naboso

V Budapešti žije dôchodca Lázslo Révy, ktorý venuje všetok čas, energiu i peniaze stavbe funkčných replík najstarších lietadiel. Takto už zostrojil napríklad kópiu slávneho klzáka č. 11 z dielne Otta Lilienthala, ktorú dnes vystavuje salzburské múzeum.

Pred dvoma mesiacmi však Révy zavítal do Nových Zámkov s replikou Kvasovho jednoplošníka. „Chcel som si s ním zalietať v Maďarsku, ale naša letecká inšpekcia lety historických lietadiel tohto druhu zakazuje a zatiaľ som nepochodil ani u vás,“ odpovedal na otázku Pravdy Révy.

Kvas je mu blízky svojou obetavosťou, veď svojho času všetky úspory investoval do stavby monoplánov. „Ja som do repliky jeho lietadla tiež vložil už toľko peňazí, že takmer živorím,“ priznáva obdivovateľ priekopníkov letectva.

Ak sa ho spýtate na začiatky Kvasa aviatika, vysype vám ako z rukáva za hrsť úsmevných i vážnych príhod, ktoré sa v Maďarsku stali už legendami. Aspoň jeden príklad za všetky.

V meste Arad jeho lietadlo havarovalo hneď pri vzlete. Kvas síce vyviazol so zdravou kožou, ale tisíce divákov, ktorí prišli na jeho exhibíciu, boli napriek tomu veľmi sklamaní. Pilot poslal pomocníka po kanvu benzínu a keď sa s ňou vrátil, polial stroj a zapálil ho. „Ľudia sa prišli zabaviť, nech sa teda majú na čo dívať,“ odpovedal Kvas na spýtavé pohľady.

V prvých rokoch vídali Kvasa často lietať naboso. Povrávalo sa, že je chudobný ako kostolná myš a nemá ani na čižmy. Ale podľa publicistu Ivana Szabóa, ktorý pred štrnástimi rokmi vydal prvé svojho druhu dokumentárno-beletrizované rozprávanie o Kvasovi, všetko bolo ináč: „Kvas jednoducho chcel svoje lietadla maximálne odľahčiť, preto sa pred letom vyzúval.“

Ako skončil v Hornáde

V novembri 1911 vystupoval Kvas v Szentesi pred 40-tisícovým obecenstvom. Z tohto mesta do Békešskej Čaby je len 72 kilometrov, a tak sa pilot rozhodol, že prvýkrát sa pôjde ukázať do svojho rodiska. Vo výške tristo metrov sa vydal východným smerom.

Pomáhal si len vreckovým kompasom a navyše bola zhoršená viditeľnosť. Preto nečudo, že onedlho zablúdil. Po nejakom čase mu došlo aj palivo, rozhodol sa teda núdzovo pristať pri obci Kondoros. V miestnom obchode si kúpil olej a benzín, naštartoval a pokračoval v lete až do Békéscsaby, kde už ho vítali búrlivými ováciami nadšení rodáci.

V ďalších rokoch sa Kvas vybral na turné po mestách horného Uhorska, čiže dnešného Slovenska. Keď v októbri 1913 vystupoval v Spišskej Novej Vsi, takmer sa utopil v rozbúrenom Hornáde.

Noviny Naša zástava, vychádzajúce v Prešove, referovali o tejto dráme v šarišskom nárečí: „Kvasz András tri razi višol do luftu, štvarty raz kedz viľecel, naramni viter nastal a on, abi še ľitacemu nastroju vekša ňehoda ňeprihodzela, nástroj do Hornada zaprovadzil.“

Kvas sa vlastne zaslúžil aj o prvé letecké dni na Slovensku. Zavítal vtedy do Lučenca, Kežmarku, Nitry, Topoľčian, Trnavy, Piešťan (tam sa vlastne uskutočnil najväčší predvojnový aviatický míting) a do Košíc.

Mimochodom, v Košiciach, v priestoroch tamojšej Štátnej vedeckej knižnice, sa na budúci týždeň končí výstava pod názvom Česi a Slováci v oblakoch. Jeden z dvadsiatich panelov je venovaný priekopníkom letectva. Všetka česť, vedľa Čecha Jana Kašpara je tam aj fotografia Slováka Andreja Kvasa. Obaja začínali s lietaním pred sto rokmi.

Kvas bol pred Štefánikom

Ešte aj v najnovšej slovenskej historickej spisbe niektorí vážení autori neprestávajú tvrdiť, že prvým slovenským (i československým) letcom bol Milan Rastislav Štefánik. Prvé doložené správy o jeho lietaní sú však z roku 1915. Kvas už dovtedy zalietal vari tucet lietadiel vlastnej konštrukcie. Ďalšie zostrojil s iným Slovákom, Michalom Boťanským.

Keď sa začala svetová vojna a Kvas narukoval do c.k. rakúsko-uhorskej armády, viaceré z týchto jeho strojov použilo vojsko na letecký prieskum.

Kvasove zásluhy sa buď zamlčujú, alebo hrubo skresľujú. Napríklad priam matuzalemský život má mýtus o jeho lete z Bratislavy do Trnavy, ktorý sa mal uskutočniť už 1. augusta 1908. Z jedného historického kalendára do druhého kočuje údaj o tom, že vzdialenosť medzi oboma mestami prekonal vtedy za 58 minút.

„Holý nezmysel, veď Kvas v tom čase ešte opravoval bicykle, rád by som vedel, kto s tým prvý prišiel,“ komentuje nestor slovenských leteckých publicistov Štefan Androvič (80). Podľa viacerých zdrojov sa o to pričinil najmä Dominik K., ktorý je aj autorom príslušného hesla v socialistickej Encyklopédii Slovenska (vydanej v roku 1979).

Androvič si myslí, že Kvasove zásluhy netreba zveličovať ani prikrášľovať, aj bez toho má trvalé miesto medzi priekopníkmi letectva prinajmenšom v strednej Európe. Mimochodom, práve Androvič priviedol už takmer 81-ročného Kvasa z Budapešti do Trenčína, aby sa tam po polstoročí znovu zúčastnil na leteckých dňoch.

Tentoraz však vystúpil do oblakov už len ako pasažier s pilotom Jozefom Smolkom. Toho prekvapil znalosťami o moderných lietadlách. Vedel presne, čo treba urobiť, aby stroj L 200 vzlietol. A čo si z tohto stretnutia zapamätal inžinier Androvič? „Kvas bol báječný človek. A stále žartoval. Jeho obľúbená veta v tom pokročilom veku znela: Nepijem, nechodím za ženami, žijem ako to božie hoviadko.“

13 debata chyba