Malou anketou medzi odborníkmi z rôznych výskumných pracovísk sme zisťovali, čo medzi objavmi posledných dvoch rokov možno označiť superlatívom najväčší. Uvádzali nálezy v okolí Levoče, Vrábeľ, na Pustom hrade pri Zvolene, v Chmeľovej doline pri Prešove, v Zohore i na stavbe rýchlostnej cesty v okolí Nitry.
Zároveň sa však zhodli na tom, že naj-naj objavom sú predsa len nálezy týkajúce sa keltského kniežacieho paláca z 1. storočia pred Kristom na hradnom návrší v Bratislave. Ide o výsledok výskumnej práce archeológov z tunajšieho mestského ústavu ochrany pamiatok.
„To je jednoducho supervec,“ neskrýva obdiv profesor Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre, objaviteľ veľkomoravského hradiska v Bojnej. „Postaviť keltskému kráľovi na území oppida takúto rezidenciu rýdzo rímskou technikou o sedemdesiat rokov skôr, ako sem Rimania fyzicky prišli a vybudovali Limes Romanus, to je prekvapenie, ktoré mnohí stále ešte neprehltli. Je predsa notoricky známe, že svoju hranicu na Dunaji postavili Rimania až v 1. storočí nášho letopočtu.“
Čo dokázali kniežatá Biatec a Nanos
Riaditeľ bratislavského Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivo Štassel má pre tento paradox jediné vysvetlenie. Kontakty Rímanov a Keltov spred prelomu letopočtov mali skôr obchodný ako mocenský charakter. A tak je pravdepodobné, že si tunajšie kniežatá najali rímskych murárov, aby im postavili na vtedajšiu dobu moderné kamenné domy v ich starom oppide.
Stále však nie je vylúčená ani ďalšia možnosť, že totiž Rimania sa sem dostali v súvislosti s „hasením“ nejakého vojnového konfliktu medzi Keltmi a ich nepriateľmi. A potom už na území starobylej Bratislavy – ktorá sa isteže volala ináč, jednoducho ostali.
Dosiaľ sa aj v odbornej literatúre tradovalo, že Rimania stavali podobné paláce za Dunajom o dobré tri storočia neskôr, ale nie Keltom, lež tunajším germánskym náčelníkom.
„Dnes už je zrejmé, že sme našli najstaršiu zachovanú kamennú architektúru na území Slovenska,“ konštatuje Štassel. „To však nie je všetko, Súčasťou nálezu boli zlaté mince s vôbec prvým písomným prejavom na území Slovenska, čo nám dáva právo hovoriť o starovekej Bratislave. Objav nám závidia Česi, Maďari i Rakúšania, ide totiž o unikát v rámci celej strednej Európy.“
Prvé kuvičie hlasy domácich tiežodborníkov o tom, že čosi podobné už dávnejšie našli v susednom Hainburgu i vo Viedni, stíchli po tom, čo tamojší archeológovia a historici potvrdili, že slovenské nálezy sú staršie i kvalitnejšie. A čo sa týka zvyškov kniežacieho paláca, ide podľa nich o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia.
Na nádvorí Hradu, ako aj na severnej trase celého areálu, našli bratislavskí archeológovia dôkazy jedinečnej architektúry. Nález muriva prekvapil aj vedúcu výskumného tímu Margarétu Musilovú.
„Po pol metri sme narazili na kvalitnú dlažbu vykladanú drobnými kamienkami,“ spomína. „V interiéroch stavby sme našli črepy z nádob, amfor, ktoré som dovtedy poznala iba z Ríma, železné a bronzové predmety.“
Nuž a napokon sa jednému z brigádnikov podarilo objaviť prvú zlatú mincu. Niesla nápis Biatec a razili ju na území bratislavského oppida. Vzápätí našli archeológovia poklad zlatých i strieborných mincí, niektoré z nich niesli nápis Nanos. Biatec a Nanos boli prvé keltské kniežatá na našom území, ktoré dali raziť mince so svojimi menami.
Keď sa oplatí prekážať stavbárom
Odvtedy uplynul rok a niekoľko mesiacov. Už mesiac je výskum prerušený, vyžiadal si to časový postup pri rekonštrukcii Bratislavského hradu. V týchto dňoch museli odkryté miesta zasýpať.
„Na jar budúceho roku by sme výskum radi obnovili, ale to závisí od financií,“ hovorí Štassel. „Premiérka Iveta Radičová nám v októbri niečo prisľúbila, uvidíme.“
Pôvodne sa predpokladalo sa, že vzhľadom na dôležitosť nálezov bude výskum pokračovať bez prerušenia. Nakoniec sa však ústav ochrany pamiatok dohodol s Kanceláriou Národnej rady aspoň na konzervácii archeologických nálezov. „Nemôžeme si diktovať, niektoré kompromisy sú na stavbe jednoducho nevyhnutné.“
Od dokončenia výskumu však závisí veľa. Ústav by chcel nález navrhnúť do zoznamu pamiatok UNESCO, a to bez nálezovej správy nejde.
So stavbami majú archeológovia bohaté skúsenosti najmä v rámci záchranných výskumov. Napokon, začiatkom tohto roku sa tak zrodil v poradí druhý najvýznamnejší objav z posledného obdobia na trase rýchlostnej cesty R1 v Beladiciach.
V časti Pustý chotár odkryl Róbert Malček z nitrianskeho ústavu objekt niekdajšieho germánskeho sídliska a v ňom množstvo keramiky a kamenných nástrojov. Z polozamrznutej zeminy sa postupne vynorila aj malá soška pravdepodobne tehotnej ženy.
Podľa Malčeka nález pochádza z neskorej kamennej doby, vek Beladickej venuše – ako ho medzitým médiá pomenovali – možno teda odhadnúť na viac ako päťtisíc rokov. „Ide o vskutku unikátny objav, ktorý rozširuje doteraz malú skupinu venuší slovenského pôvodu,“ myslí si riaditeľ ústavu Matej Ruttkay. Najznámejšia z nich je Moravianska venuša.
Na celej trase rýchlostnej cesty Nitra – Tekovské Nemce – Banská Bystrica – preskúmali archeológovia viac ako 20 významných nálezísk a v rámci toho okolo 400 hrobov a takmer tisíc sídliskových objektov. Tentoraz mali šťastie, vzťahy s investorom boli totiž nanajvýš korektné. „Spoločne sme sa snažili organizovať práce tak, aby vznikali čo najmenšie sklzy v termínoch,“ dodáva Ruttkay.
Ako sa darí prekonať finančné suchoty
Nové objavy prinášajú aj náleziská, v ktorých prebieha dlhodobý, takzvaný systematický archeologický výskum. Za všetky spomeňme aspoň lokalitu Vráble – Fidvár, kde kope profesor Jozef Bátora so svojimi pomocníkmi – študentmi z Katedry archeológie FFUK.
Tamojšie praveké sídlisko už niektoré médiá stihli pomenovať slovenskými Mykénami. Ide o unikátnu lokalitu zo staršej bronzovej doby, ktorá nemá v strednej Európe obdobu.
„Usporiadaním obydlí, samotným rozsahom náleziska zo staršej bronzovej doby (okolo 20 hektárov), mimoriadnou koncentráciou obyvateľstva a tak ďalej, možno túto lokalitu porovnávať aj so vzdialenejšími kultúrnymi oblasťami Európy a eurázijskej oblasti,“ pripúšťa Bátora, zároveň však dodáva: „Označiť ju za slovenské Mykény alebo Tróju však možno len v prenesenom zmysle.“
V posledných mesiacoch sa zistilo, že k tomuto starovekému „mestu“ priliehal rozsiahly hospodársky areál, pozostávajúci z batérie zásobnicových jám, ako aj kostrové pohrebisko. Archeológovia meraniami zachytili staršie i mladšie osídlenie. Staršie predstavuje ohradená osada z mladšej kamennej doby, ktorá mala rozlohu 38 hektárov a je prvým doloženým náleziskom tohto druhu na našom území. Mladšie osídlenie reprezentujú dva vojenské takzvané pochodové tábory z rímskej doby, ktoré patria k najsevernejším na Požitaví.
Ale ani tento výskum, ako množstvo ďalších na Slovensku, by nebol uskutočniteľný bez rozsiahlej a sústavnej medzinárodnej spolupráce. Najmä vďaka nemeckým a rakúskym kolegom dokážu naši archeológia úspešne prekonávať finančné suchoty, konzervovať nálezy na ich pracoviskách a držať krok s najnovšími výskumnými metódami a technológiami.
Napríklad aj výskum vo Vrábľoch je v plnej miere financovaný z nemeckej strany. A bez využitia technických prostriedkov firmy Sensys z Golmu by sa sotva uskutočnila terénna prospekcia na ploche vyše 70 hektárov, ktorá priniesla najnovšie objavy.
Večný boj s vykrádačmi pokladov
Kým v záchrannom výskume na rôznych stavbách zápasia archeológovia predovšetkým s časom, na iných náleziskách sú i ch protivníkmi najmä „detektorisiti“. Hľadačov historických pokladov na Slovensku pribúda. Zákon spred ôsmich rokov síce sprísnil postihy za nepovolené vyhľadávanie pomocou detektorov kovov, rabovači pamiatkových lokalít však rýchlo našli cestičky medzi jeho paragrafmi.
Podľa odborníkov vzrástlo najmä vykrádanie nálezísk s hromadným výskytom keltských mincí. V rakúskom alebo nemeckom aukčnom dome možno kúpiť originálnu keltskú mincu za 500 až 1 500 eur. Mnohé z tých, čo sa tam ponúkajú, ležali donedávna pod zemou na slovenských hradiskách.
Pritom nálezcovia sú podľa zákona povinní nahlásiť, čo objavili a odovzdať to múzeu alebo archeológom. Ale čaká ich len odmena do výšky 10 percent z kultúrno-historickej hodnoty predmetu. Niektorí archeológovia navrhli zvýšiť nálezné, ďalší si však myslia, že to len posmelí vykrádačov.
„Žiaľ, nenašli sme doteraz proti tomu účinné riešenie možno aj preto, že časť kolegov archeológov je voči takejto činnosti dosť benevolentná a sami sa pohybujú na hrane zákona,“ myslí si Bátora.
Pieta vidí jediné východisko vo väčšom zapojení verejnosti do ochrany archeologických nálezísk. „V Bojnej to dokázali, keď tam občan vidí pohybovať sa podozrivú osobu, hneď to hlási nám alebo polícii. Tam si už detektorista tak ľahko neškrtne.“
Aj Pieta je však presvedčený, že osvetovú prácu a prevenciu treba spájať s represiou a lepšou vymožiteľnosťou práva v tejto oblasti. Veď ide o kultúrne dedičstvo, o ktoré zrejme nechceme prísť, a tak vložiť sa do jeho ochrany musí aj štát, jeho orgány."