Napríklad v predstavenstve žilinskej teplárne sedí bývalý kandidát na poslanca parlamentu Bugárovej strany Mos-Híd, ktorý podľa portálu Profesia.sk vlastní upratovaciu firmu. Je ním Zoltán Fehér. „V Žilinskej teplárenskej riadim ľudské zdroje, v tejto oblasti som pôsobil vo významných medzinárodných firmách,“ hovorí o svojej kompetentnosti Fehér.
Štátne teplárne v Bratislave a Martine sú pod kontrolou SDKÚ. Vo Zvolene a v Košiciach sú „teplári“ z SaS. KDH v koalícii patrí žilinská tepláreň a Mostu trnavská. Podniky údaje o manažéroch taja, aj keď spravujú štátny majetok za milióny eur, fungujú vďaka dodávkam tepla pre rodiny a ich ziskami sa plní štátny rozpočet. Na rozdiel od štátnych podnikov sa veľké súkromné firmy životopismi svojich skúsených manažérov chvália na internetových stránkach.
Právnik Transparency International Pavel Nechala si myslí, že vedenie teplární by životopisy malo zverejniť. „Aby sa predišlo konfliktu záujmov, je potrebné aby títo ľudia zverejňovali svoje predchádzajúce zamestnania a väzby na politické či podnikateľské subjekty,“ povedal Nechala. Rovnaký názor má aj Juraj Miškov (SaS), šéf rezortu hospodárstva, pod ktorý štátne teplárne spadajú. Napriek tomu životopisy odmietli zverejniť aj teplárne s vplyvom SaS.
Bratislavská tepláreň sa pri utajení životopisov členov vedenia a ich platov odvolala na zákony. „Členovia našich štatutárnych orgánov nie sú verejnými funkcionármi podľa ústavného zákona,“ povedala hovorkyňa teplárne Jarmila Galandáková.
V dozornej rade bratislavskej i žilinskej teplárne obsadili straníci šesť z dvanástich miest.
Mesačná odmena za členstvo v dozornej rade sa pohybuje okolo 1 000 eur. Stačí, ak jej člen raz za dva mesiace príde na zasadnutie. V predstavenstvách platy podľa informácií Pravdy presahujú aj osemtisíc eur mesačne.
Jediným teplárom, ktorý zverejnil životopis, bol nominant SaS vo zvolenskej teplárni Juraj Králik. Životopisy ostatných členov predstavenstva a dozornej rady podniku však nezaslal. Králik v životopise tvrdí, že má s energetikou skúsenosti. Za minulej vlády pôsobil v žilinskej teplárni, kde mala vplyv strana SNS Jána Slotu.
Pohľad do obchodného registra naznačuje aj možný konflikt záujmov Jozefa Juricu, ktorý sa po voľbách dostal do vedenia bratislavskej teplárne. Podľa výpisu z registra bol totiž v rokoch 2003 až 2005 evidovaný s ľuďmi z Penty ako člen dozornej rady VSŽ. Jedna zo spoločností s vplyvom Penty sa pritom v súčasnosti súdi s Bratislavskou teplárenskou o približne 500 miliónov korún (asi 16,6 milióna eur). Jurica však tvrdí, že s Pentou ani s firmou blízkou Pente nikdy nespolupracoval. „Do VSŽ ma nominoval Fond národného majetku. Keď fond previedol akcie do súkromných rúk, požiadal som o vymazanie z dozornej rady,“ vysvetlil Jurica.
Štátnymi teplárňami v minulosti otriaslo množstvo škandálov. Od dosadenia televíznej hlásateľky počasia do vedenia teplárne cez neoprávnené zvýšenie ceny tepla domácnostiam až po podozrenie z tunelovania. Súčasná vládna koalícia uvažuje o privatizácii podnikov, aj keď o ich podiely sa usilujú aj mestá.