Aktivisti však stále upozorňujú, že navrhovaný systém, aj keď nie je otvorene diskriminačný, bude mať dosah najmä na rómske komunity. „Ak nebude výborne overený a vytváraný v spolupráci s rómskymi komunitami, je možné, že skupine, ktorej by mal pomôcť, môže veľmi poškodiť,“ upozorňuje právnička z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová.
Karty budú podľa nej Rómov stigmatizovať. „Akoby sa im rovno rozdávali nálepky, že toto sú tí, ktorí si nevedia poradiť sami so sebou a štát to musí autoritatívne riešiť. Čo môže byť do veľmi nepatrnej miery pravda, ale hlavný problém je, že toto opatrenie by neriešilo príčinu, ale dôsledok,“ dodala právnička.
Navyše ak budú môcť držitelia e-pay kariet nakupovať iba vo vybraných prevádzkach, tie sa stanú monopolnými a ich majitelia budú neobmedzení v určovaní výšky cien vybraných komodít, čo situáciu Rómov ešte zhorší. Nehovoriac o tom, že karty budú môcť veľmi nevýhodne vymeniť s úžerníkmi za hotovosť.
E-pay karty by podľa ministerstva práce mali fungovať tak, že úrad práce zriadi pre každého poberateľa dávky v hmotnej núdzi špeciálny účet. Na ten mu bude každý deň posielať tridsatinu pridelených dávok po odrátaní platieb za plyn, elektrinu a vodu. Okrem otázky, či nejde o diskrimináciu, je tu ďalšia, a to koľko zostane poberateľovi dávky na živobytie. Hovorí sa o dennom limite na karte tri eurá. V tomto prípade však treba najprv zadefinovať, aká je výška dávky. Keď má byť sociálna dávka 60 eur a štát by chcel denný limit 3 eurá, musela by byť 90 eur.
Podľa splnomocnenca pre rómske komunity Miroslava Polláka sa projekt otestuje v obciach Čičava, Hlinné, Sveržov, Vrbov a Olejníkov. Dodal, že by sa nemal týkať len Rómov, ale všetkých sociálne odkázaných ľudí, ktorí majú problém s hospodárením.
Vedúci odboru sociálnych vecí na mestskom úrade v Dolnom Kubíne Jozef Gruchalák upozorňuje, že navrhovaný systém je zneužiteľný. „Sociálnu prácu musíme robiť individuálne s každým klientom. Nemôžeme dať do jedného vreca občana, ktorý poberá invalidný dôchodok a k tomu dávku v hmotnej núdzi, a občana, ktorý je po výkone trestu a nie je ešte socializovaný a mohol by byť agresívny. Každý prípad je iný,“ dodal.
Vládny splnomocnenec projekt zatiaľ obhajuje. Sám však v tom nemá celkom jasno, keďže si e-pay karty mýli s inštitútom osobitného príjemcu sociálnych dávok, ktorý na Slovensku funguje už niekoľko rokov. Povedal totiž, že systém už funguje v Dolnom Kubíne. Podľa Gruchaláka tam však majú zavedený len inštitút osobitného príjemcu sociálnych dávok. „Znamená to, že so sociálnymi dávkami narába štát. Keď sa dávka míňa účelovosti, výkonom manažovania dávky môže poveriť právnickú alebo fyzickú osobu, prípadne obec,“ spresnil.
Tie sa tomu bránia, lebo je to administratívne náročné. „Aj napriek tomu, že máme terénnych sociálnych pracovníkov, v niektorých prípadoch potrebujeme poberateľov dávky fyzicky sprevádzať pri nákupoch, aby sa dávky čerpali účelovo. Čím viac ľudí sa to týka, tým je to náročnejšie,“ tvrdí Gruchalák.