Výlet trojice Slovákov do Moskvy sa minulý pondelok skončil už na letisku Domodedovo. Na vlastnej koži zažili teroristický útok. Bomba zabila 36 ľudí, Fialová a Kostelný skončili so zraneniami, jeho sestre sa akoby zázrakom nič nestalo. „Veľa si z toho nepamätám,“ vracia sa Kostelný k osudným minútam. „K výbuchu som bol chrbtom, venoval som sa bankomatu, na ktorý ma hodilo, a potom sme utekali von. Zuzanu vzala sanitka do nemocnice, mňa a sestru taxík do Slovenského domu pri ambasáde.“
Fialovú hospitalizovali, operovali a z nemocnice pustili až v pondelok. Napokon sa v nej ocitol, po 24 hodinách od výbuchu, aj Kostelný. Ako to, že si svoje zranenie najprv nevšimol? „Nič som necítil. Zbadal som, že mám špinavé nohavice, ale bol som v tom, že je to cudzia krv. Potom som si uvedomil, že mám v nich dieru a ranku na nohe, ale nebolela ma, neprikladal som tomu význam. Sedela s nami aj manželka hokejistu Štrbáka a je otec, doktor, ktorý si tiež myslel, že to nič nie je. Ale do rána sa mi okolo rany urobila veľká modrina a keď sme išli pozrieť Zuzanu do nemocnice, sestra ma dokopala k tomu, aby som sa nechal aspoň zaočkovať proti tetanu. Moskovskí doktori ma pre istotu vzali na röntgen a v nohe, v hĺbke asi 4–5 centimetrov, mi našli poldruhacentimetrový klinec. Musel von. Do pol hodiny som bol na sále.“
Foto: Fima production pre Pravda.sk
Slovenského herca z nemocnice pustili už v piatok. Užil si Moskvu? Mal na to vôbec chuť? „Ani veľmi nie. Bol som plný liekov, po desiatich minútach chôdze som sa unavil, veľa som spal. Ale jedno divadlo sme stihli – ambasáda nám vybavila návštevu Vysockého divadla. Všetci sa slovenským diplomatom v Moskve, zvlášť konzulke Barbore Zvaríkovej, musíme poďakovať. Starala sa o nás ako vlastná mama, veľa času trávila s nami v nemocnici, čo sme si zmysleli, to sme mali. Pobyt v Moskve nám spríjemnili, ako len vedeli.“
Obaja zranení Slováci si pochvaľovali aj starostlivosť v moskovskej nemocnici. „Nie som si istý, či to tam takto funguje stále, asi nie, ale vzhľadom na okolnosti si dali záležať. Cítili sme sa ako v nemocnici z amerického filmu. Starali sa o nás určite lepšie, ako by sa starali doma. So Zuzanou sme im poriadne zafajčili nemocničné toalety, hoci to bolo zakázané, ale nepovedali nám jediné krivé slovo.“
Všetci traja sú teda doma. Čo v nich tragická moskovská udalosť zanechala? „Opýtajte sa ma tak o mesiac, ešte stále je to príliš čerstvé. Momentálne sme radi, že sme doma. V Moskve sme si veľa vecí nepripúšťali, boli sme pomerne otrlí, ale na Zuzanu prišli slabšie chvíle, keď ostala v nemocnici sama a na mňa občas tiež. Bol som napríklad na Červenom námestí a potom sme šli na kávu. Stretli sme dvoch čudných típkov a ja som ostal v kŕči – poďme rýchlo preč. Pritom tí dvaja za to ani nemohli.“
Foto: Fima production pre Pravda.sk
Rodina Zuzany Fialovej požiadala redakciu o tlmočenie poďakovania slovenskému ministerstvu zahraničných vecí, slovenskej ambasáde v Moskve a veľvyslanectvu Ruskej federácie v Bratislave za pomoc, kvalitné a promptné služby.