Aj keď návrh na jeho odvolanie z funkcie akademický senát fakulty schválil ešte v októbri minulého roka, rektorka univerzity dodnes nekoná. Lengyelfalusy pritom priznáva, že knihu odpísal.
Metodiku riešenia matematických úloh I vydala Žilinská univerzita v roku 2008 ako dielo Lengyelfalusyho a jeho vtedajšej spolupracovníčky Kataríny Horváthovej. Tí učebnicu venovali Jozefovi Moravčíkovi, profesorovi matematiky, ktorý zomrel v septembri 2005. V úvode tvrdia, že stál pri zrode tejto učebnice, a keďže im vraj zanechal veľa svojich poznámok, riešení a rád, pokladajú ho za „duchovného spoluautora“ knihy. V skutočnosti však jeho poznámky, ktoré napísal vlastnou rukou, jednoducho iba prepísali na počítači a pod vlastnými menami vydali. Pravda má k dispozícii obe diela, ktoré sú okrem malých výnimiek úplne totožné.
Dekan však akékoľvek obvinenia popiera. „O plagiát v žiadnom prípade nejde,“ zdôrazňuje. Hovorí, že s Moravčíkom pred smrťou spolupracovali, chceli spolu vydať knihu. Jeho rukopis našiel spolu s ďalšími poznámkami v jeho kancelárii. „Mohol som ho pokojne zatajiť, zahodiť alebo spáliť. Keby som chcel robiť plagiát, tak neurobím takú hlúposť, že celú knihu venujem jemu. Keby som chcel kradnúť, ten rukopis ani nedám z ruky,“ komentoval fakt, že Moravčíkov originál dal po spracovaní jeho dcére. Dekan pritom vôbec nepopiera, že text odpísali: „Sú tam len minimálne úpravy, až na pár malých preformulovaní je to všetko doslovne to isté.“
Lengyelfalusy uznáva, že mal knihu podpísať len ako editor. Tvrdí však, že autorský zákon neporušil – knihu údajne nemožno označiť za plagiát, keď tie poznámky predtým nikde nepublikovali. Argumentuje dokonca tým, že Moravčíka za autora uviesť ani nemohol. „Autorom nemôže byť on, lebo nevydané dielo sa po smrti autora nemôže vydať pod jeho menom,“ povedal pre Pravdu.
Právnici, ktorí sa venujú autorským právam, však dekanove tvrdenia vyvracajú. Podľa nich je autorské právo chránené aj po smrti tvorcu. „Za plagiát sa nepovažuje len odpísanie už vydaného diela. Ak niekto svoje myšlienky preukázateľne zapíše skôr a iný ich odpíše a vydá pod vlastným menom, je to tiež plagiát. Nie je ani pravda, že by nebolo možné uviesť ako autora mŕtvu osobu. To je úplne normálna vec,“ vysvetlil košický advokát Leo Vojčík.
Lengyelfalusy sa bráni, že z vydania knihy nemal nijaký zisk. Odborný asistent na fakulte Viktor Tanító má však iný názor: „Tieto knihy mu majú pomôcť k profesúre. Monografie sú jedným z kritérií pri inauguračnom konaní.“
Akademický senát fakulty pred vyše troma mesiacmi v tajnom hlasovaní schválil návrh na odvolanie dekana. Rozhodnúť mala rektorka Tatiana Čorejová, ktorá však stále váha. Jej reakciu sa Pravde v stredu nepodarilo získať, napriek odkazom u jej sekretárky a požadovanému zaslaniu e-mailu s otázkami.
Kritika dekana sa už začína obracať proti tým, ktorí s ňou prišli. Dekan spochybnil zloženie akademického senátu, pretože v ňom zasadajú náhradníci, čo zákon nepripúšťa. Podľa Lengyelfalusyho sú preto nelegitímne i rozhodnutia tohto senátu. „Vyvrcholilo to tento týždeň, keď dekan odvolal vedúcu katedry mediamatiky, ktorá bola jednou z navrhovateliek jeho odvolania a zároveň tou, ktorá tento návrh prezentovala na mimoriadnom zasadnutí senátu,“ uzavrel Tanító.